Zmizli lipy ústavy, zmiznú aj Slováci?

Nedeľa 10. 09. 2017 10:00  | Piešťany / Aktuálne  | Autor: Viera Dusíková

V uplynulom týždni slávili Slováci dva štátne sviatky - 73. výročie Slovenského národného povstania a štvrťstoročie od schválenia Ústavy Slovenskej republiky poslancami parlamentu.

Prvú Lipu ústavy zasadili predstavitelia mesta na Námestí slobody.

Prvú Lipu ústavy zasadili predstavitelia mesta na Námestí slobody. (Autor: archív Viliama Nemca)

Piešťanci na znak vážnosti a úcty k tomuto významnému dokumentu v septembri 1992 vysadili dve lipy. Oba stromy sú už minulosťou. Vyparili sa? Na tento smutný fakt poukázal staropiešťanec Viliam Nemec, ktorý je živou kronikou mesta.

„Predstavitelia mesta i jeho obyvatelia 8. a 9. septembra 1992 za veľkej slávy zasadili dve ‚Lipy ústavy’ ako pamiatku na akt prijatia štátneho dokumentu o samostatnosti. Veď čo môže pre národ, štát, občanov byť dôležitejšie, než základný dokument o jeho existencii, jeho postavení. Čo môže byť dôležitejšie než základný zákon národa - jeho ústava. O to viac ma mrzí, že lipy už neexistujú,“ uviedol V. Nemec.

Jedna z líp, ktorú zasadil ešte za primátorovania Viliama Hájovského vtedajší viceprimátor, lekár Miloš Krupa, vyrastala na Námestí slobody v blízkosti kiosku, na mieste, ktoré je dnes pokryté dlažbou. Druhá mala košatieť na sídlisku Adam Trajan. „Prvú z Námestia slobody odstránili pri výstavbe terajšej čiernej fontány, druhú lipu, zasadenú v blízkosti školy, som ani nenašiel. Na jej mieste je betónové parkovisko. Podľa môjho názoru veľkú chybu urobili hneď pri sadení stromčekov. Neboli chránené žiadnym obrubníkom, plôtikom ani označené informačnou tabuľou, ktorá by upozornila na niečo zvláštne, čo si vyžaduje pozornosť,“ dodal V. Nemec.

Keď sa pýtal na prípadné osadenie tabule, bolo mu povedané, že na ňu mesto nemá financie. „Pokiaľ išlo len o to, nemusela byť z drahej mosadze, aby pritiahla zlodejov. Stačila umelohmotná alebo kamenná od piešťanských kamenárov, taká, akú osadili kedysi pri Masarykovej lipe, ktorú zhotovil kamenár Rympl.“

V. Nemec sa pustil do pátrania po zmiznutých lipách. Dostalo sa mu dvoch odpovedí. „Podľa jednej bola Lipa ústavy na Námestí slobody nevýznamný strom, ktorý bránil chodcom skrátiť si cestu cez trávnik, podľa druhej ju vraj presadili. Ale kam? To som sa nedozvedel,“ mávol rukou nad prístupom kompetentných V. Nemec.

„Za krátky čas som sa od krajinnej architektky Sone Švecovej, ktorá bola i parkovou architektkou, dozvedel, že Lipu ústavy presadili do mestského parku, tesne za skákajúcu fontánu. Stála tam smutná, neoznačená, zdala sa mi byť chorá, pretože jej kôra sa olupovala. Dnes tam už nie je. Tak som si odfotil aspoň miesto, kde stála. A to je len 25 rokov od okamihu, keď Slováci prijali svoju ústavu. Čo bude tak za päťdesiat rokov. To asi zabudneme aj na republiku, aj na to, že sme Slováci,“ povzdychol si Piešťanec.

V preambule slovenskej ústavy sa hovorí: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“

Keď redaktor Piešťanského týždňa Juraj Staško v roku 1992 napísal krátku informáciu o sadení dvoch Líp ústavy v Piešťanoch, v poslednej vete vyjadril presvedčenie: „Verme, že porastú tak rýchlo a zdarne ako toto mesto a celé Slovensko.“ V súvislosti s existenciou dvoch zmiznutých líp vyznievajú po 25 rokoch jeho slová nanajvýš tragikomicky.





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa