Vzácna flóra okolo nás: Tematínske vrchy

Vzácnosť tohto územia je z botanického hľadiska v tom, že južne orientované svahy osídľujú panonsko-pontické druhy rastlín z oblasti Panónie a Čierneho mora a severné svahy zasa druhy západokarpatské. K druhovej pestrosti prispieva výhrevný vápencovo-dolomitový podklad, takže prvé jarné druhy sa objavujú už začiatkom marca. Pozornosť botanikov upútal tento areál už v 18. storočí. Systematický prieskum začal profesor Karol Domin v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Práve on popísal z tohto priestoru ako endemity (rastliny, ktoré nikde inde nerastú) jarabinu Dominovu a nevädzu tematínsku, ktorá bola v súčasnosti preklasifikovaná na nevädzník bádenský, variant tematínsky. Tieto druhy sa dodnes nachádzajú v okolí hradu, hoci kvetena už značne zmenila svoj charakter.
Najteplejšie skalnaté svahy na juhozápadnej strane Ihelníka od včasnej jari osídľuje chudôbka drsnoplodá, žerušničník skalný, ostrevka dlhosteblová, poniklec veľkokvetý i prostredný, guľôčka predĺžená, sinokvet mäkký, kavyľ pôvabný, klinček Lumnitzerov, rumenica Visianiho, zvonček sibírsky a iné. Svoj „locus classicus" tu majú viaceré druhy jarabín, ako hybridy jarabiny mukyňovej a jarabiny brekyňovej. Otvorený priestor smerom na juhozápad nám tu prináša niektoré alpské druhy, ako je marulka alpská, ľaničník alpínsky a na vápencovom ostrohu za Lúkou ako na jedinom mieste na Slovensku rastie ostrica alpínska (druh z Červenej knihy vzácnych a ohrozených rastlín).
Z novšie objavených druhov uvediem aspoň vstavač počerný letný, horčičník považský, púpavu sliezku. Vzácna je tu žltuška smradľavá, kukučka vencová, ktorá má areál na južnom Slovensku, z orchidey ešte hniezdovka hlistová (bez chlorofylu), prilbovka vtáčia a kruštík širokolistý. Na skalách hradného vrchu rastie vzácny šalát trváci, púpavec sivý, starý brečtan popínavý, prerastlík kosákovitý, dvojštítok hladkoplodý, vzácny južanský myší chvost jemnolistý i zvonček drevnatý.
Na suťoviskách prevláda nepôvodná borovica čierna, ktorá má zabrániť erózií svahov kolovitým koreňom, často vysadeným je aj jaseň mannový, viaceré druhy dubov a z kríkov upúta dráč obyčajný. Karpatské druhy zastupuje peniažtek horský, samorastlík klasnatý, šalvia lepkavá, viaceré druhy jastrabníkov. Tak ako v iných rezerváciách vyvstáva problém udržať biodiverzitu rastlinných spoločenstiev v zmenených klimatických i antropogénnych pomeroch. Ústup niektorých charakteristických druhov – hlavne zmenou klímy, sa zdá byť nezvratným. Možno že tieto zmeny sú len dlhodobo prechodným javom, ale v súčasnosti nemáme dôvody pre optimizmus.