Vyrieši sa už konečne osud koní na ranči Cawalero?
Kauza chovu koní na ranči Cawalero, ktorý sa nachádza v Piešťanoch na Vážskom ostrove v časti Bodona, má svoje smutné pokračovanie. Potom, ako ich chovateľke v úvode roka odobral veterinárny inšpektor, musel ich na začiatku leta pre formálne pochybenia vrátiť. No zdá sa, že chov zvierat, ako k nemu majiteľka ranču Cawalero pristupuje, podľa veterinárnej lekárky javí známky týrania zvieraťa z dôvodu zanedbania zdravotného stavu.
Zahnisané oko u jedného z koní, ktoré je zrejme už nefunkčné, podľa slov veterinárky musí zvieraťu spôsobovať ukrutné bolesti. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Trnave vraj o situácii vie, ale jej riaditeľ Ľuboslav Lorinčák tvrdí, že na základe anonymných oznámení, ktorými disponuje, zasiahnuť nemôže.
Na zúbožený stav zvierat sme veterinárnu správu upozornili ešte v januári tohto roka. Stalo sa tak potom, ako nás viacerí naši čitatelia na ranč Cawalero upozornili a informovali, že regionálnu veterinárnu správu na to, čo sa v chove na Vážskom ostrove deje, upozorňujú už roky a nik s tým nič nerobí. Veterinárny inšpektor Ján Šiška na základe našich informácií následne vykonal obhliadku na mieste a dal nám za pravdu. Na ranči sa v tom čase nachádzali spolu s dvomi koňmi aj poník a tri psy. Už napohľad zvieratá v zúboženom stave prežívali len vďaka prikrmovaniu okoloidúcich, ktorí sa nad zvieratami zľutovali.
Kone boli uprostred zimy ustajnené na voľnom priestranstve. Elektrická ohrada im zabraňovala prístup k prístrešku, ale aj k potrave. Podľa ľudí, ktorí nás na tento chov upozornili, ich majiteľka o zvieratá nejavila záujem a málokedy bola pri nich videná. Psom občas niečo pod zub podhodili ľudia, ktorým ich bolo ľúto, a kone sa dostali k potrave, len ak sa im podarilo prekonať elektrické ohrady a nakŕmili sa na sene v okolitých farmách.
Na základe obhliadky veterinárnym inšpektorom bol zlý zdravotný stav v dôsledku podvýživy alebo zanedbanej zdravotnej starostlivosti vyhodnotený takmer u všetkých zvierat, ktoré sa v tej dobe na ranči Cawalero nachádzali.
A tak prišlo rezolútne rozhodnutie zo strany veterinárneho inšpektora o zabavení všetkých zvierat a vyvodeniu sankcií voči ich majiteľke. Malo ísť o zákaz chovu zvierat na dlhé roky.
Kone putovali k skúseným chovateľom neďaleko Hlohovca a tri psy do náhradnej opatery. Všetko sa zdalo byť vyriešené, ako má byť, i keď jedného z koní sa už nepodarilo zachrániť, ten na dôsledky infekčných i parazitických onemocnení uhynul.
Bohužiaľ, odohrala sa však i ďalšia udalosť – pri spracovaní písomných protokolov o zabavení zvierat sa podarilo veterinárnej správe vyrobiť formálne pochybenia, čoho sa následne chytila advokátka pôvodnej majiteľky zvierat a podala voči správnemu rozhodnutiu regionálnej veterinárnej správy odvolanie na ich nadriadenú veterinárnu a potravinovú správu do Bratislavy.
Tu došlo k zrušeniu rozhodnutia o zabavení zvierat v plnom rozsahu, a tak zvieratá museli na začiatku leta putovať späť na piešťanský ranč Cawalero. „Hanbím sa ako pes za rozhodnutie svojich nadriadených. Koníky pôjdu do raja bezdomovcov a narkomanov, tam im bude hej,“ povedal v tom čase na margo rozhodnutia ústrednej veterinárnej správy J. Šiška.
Ani nie po dvoch mesiacoch od návratu zvierat nám do e-mailu opäť prišli písomné informácie o stave zvierat a spôsobe ich chovu, ale i fotky, ktoré to mali všetko dokumentovať. Preto sme opäť oslovili regionálnych veterinárov z Trnavy a o veci ich informovali. Na naše nemilé prekvapenie sme sa od ich riaditeľa dozvedeli, že nie sme prví a podobným oznámením disponujú aj oni. Ale vraj, ak sa pod také oznámenie nik nepodpíše a oni osobu nemôžu menovite zaprotokolovať, majú zviazané ruky a nemôžu konať.
A tak sme sa na Vážsky ostrov vybrali osobne a stav sme aj fotograficky zadokumentovali. Na ranči sa nám jeho majiteľku nájsť nepodarilo. Zato sa tu však pohybovalo množstvo koní.
Posmutnelý hnedák so silne zahnisaným okom aj s poníkom bol v menšej ohrade oplotenej elektrickým plotom. Trávu, ktorá sa v ich časti nachádzala, zrejme už dávno spásli, a tak sa len kopytami pokúšali vyhrabať jej posledné zvyšky. Seno alebo iná náhrada krmiva v ohrade, za ktorou boli, sa nenachádzala. Obe zvieratá na tomto ohradenom pozemku nemali ani prístup k vode.
Po čase k nám podišiel statnejší z dvojice kopytníkov, avšak už na prvý pohľad bolo zjavné, že sa až neprirodzene približuje len ľavým bokom. Ale evidentné bolo, že je na prítomnosť ľudí za plotom privyknutý. Chcelo to však trošku pohybu do strán, aby sa natočil aj druhou stranou hlavy, kde sme zbadali znateľný silný hnisavý výtok z pravého oka.
Potom, ako sme fotografie oka ukázali skúsenej veterinárke, nám naše dohady, že je na jedno oko slepý, potvrdila. „Je tam silný zápal a zrejme už dlhú dobu neriešený. Kôň musí neskutočne trpieť. Bolesť oka a semenníkov je tá najväčšia bolesť, ktorú živý tvor preciťuje. V každom prípade by to chcelo podrobnejšie vyšetrenie na mieste, ale už i takto môžem konštatovať, že zrejme ide o týranie zvieraťa z dôvodu zanedbania jeho zdravotného stavu,“ povedala veterinárka, ktorá nás požiadala jej meno nezverejniť. Poloslepý kôň podľa slov veterinárky o svoje oko zrejme príde, ale ako nám vysvetlila, v prípade takéhoto zákroku by sa mu aspoň uľavilo od obrovskej bolesti, ktorou zviera celkom určite trpí.
V tomto pohľade na dvojicu smutných koní až protikladom pôsobilo stádo koní za hranicou ranču Cawalero, ktoré sa veselo naháňalo na zelenej lúke, na ktorej sa aj spokojne páslo.
Informácie o stave ranču, ale aj fotky zvierat, tak ako si riaditeľ veterinárov Ľ. Lorinčák želal, sme mu zaslali. Neanonymne, s podpisom a sme ochotní v záujme trpiacich zvierat sa i stať súčasťou správneho, prípadne trestného konania, ktoré na základe našich informácií môže regionálna veterinárna správa iniciovať.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 33, ktoré je v predaji od 16. augusta.
