Viete, v akej partii je vaše dieťa? Môže to mať fatálne následky!

Deti sa môžu dostať do skupiny, ktorá má na nich veľmi škodlivé, až sebazničujúce následky. Môžu sa dostať medzi drogovo závislých, ktorí ich opantajú svojou veľkorysosťou k veciam, ktoré sú pre nich nové. Nevedia si zvážiť dôsledky z užívania drog. Nie iba tvrdých a mäkkých, ale aj alkoholu, akejkoľvek závislosti na čomkoľvek. Potom to môže dopadnúť nepriaznivo. Prekročia hranicu, získajú závislosť a pod vplyvom závislostí sú mladí ľudia schopní asociálnych prejavov.

Piešťanská detská psychologička sa z roka na rok častejšie stretá s tým, že vplyv týchto závislostí je čoraz častejší už i u maloletých detí. „Je evidentné, že deti prichádzajú, poviem to zľahčene, z problémového, respektíve komplikovaného rodinného prostredia, kde rodina neposkytovala dieťaťu najmä citové zázemie. Pretože ak by dieťa vyrastalo v harmonickom prostredí, určite by sa neutiekalo k takýmto skupinám, kde si musí dokazovať svoju dokonalosť alebo schopnosť riešiť problémy seba i sveta,“ uviedla odborníčka.

Poukázala však i na veľký nedostatok v oblasti sociálnej kurately. „Ak už dieťa upadne do drogovej závislosti, niektorí rodičia sami, iní pod vplyvom školy alebo inej spoločenskej skupiny vyhľadajú sociálnu kurátorku. Tá im sprostredkuje umiestnenie v nejakom resocializačnom zariadení. V tomto prípade chýba interdisciplinárny prístup v tom, že dieťa by malo najskôr prejsť detoxikáciou. Až potom by malo nastúpiť do resocializačného zariadenia. Tu je potrebná súčinnosť lekárov, psychológov, psychiatrov a sociálnej kurately,“ upozornila na dôležitú spoluprácu odborníkov psychologička.

Sociálnych kurátorov je však podľa odborníčky z praxe na úradoch práce ako šafranu: „Nielenže ich je málo, ale sú aj zle ohodnotení a nedocenení. Sociálna kuratela by mala pracovať aj s rodinou. Je síce pravdou, že na prvopočiatku zisťujú rodinnú anamnézu i to, ako to v nej beží. Kurátori idú síce do rodiny, ale tento vstup nie je dostatočný. Už keď je dieťa v resocializačnom zariadení, spolupráca kurately s rodinou by mala naďalej pretrvávať. Lenže kurátorov je málo, sú zavalení prácou, najmä písomnou agendou na úkor toho, že by sa mali venovať deťom a postihnutej rodine.“

Drogovo závislí nevychádzajú len zo sociálne slabších rodín. Často sa nimi stávajú i deti z rodín, ktoré sú síce finančne dobre zabezpečené, ale absentujú v nich vzťahové záležitosti. Potom nadbytočné financie spôsobujú, že dieťa má uľahčenú cestu k drogám, pretože si ich má začo kúpiť. Ako však psychologička upozornila, najviac problémov sa vyskytuje v rozvrátených rodinách. A práve tam by mala nastúpiť kvalitná a komplexná práca s celou rodinou.

Ak sa dieťa stane drogovo závislým, naučí sa, ako si najľahšie zarobiť na potrebnú dávku. Vie, že sexom môže získať výhody. Stane sa prirodzenou súčasťou jeho života a vníma ho asi tak bežne ako maslo na chlebe. Preto je veľa drogovo závislých detí promiskuitných. Väčšina žije v domnienke, že s braním drog môže kedykoľvek prestať. Opakované užívanie drog ovplyvňuje sebakontrolu a schopnosť sa rozhodovať, takže už to nie je len záležitosť ich slobodnej vôle. Pomoc je potom už v rukách ich okolia.

Odborníci, ktorí pracujú s drogovo závislými ľuďmi, varujú príbuzných, aby si dali pozor na vyvolávanie pocitu viny. Pravidlo číslo jeden znie: nikdy u závislého nevyvolávajte pocity viny – väčšinou sa narkoman už sám cíti previnilo viac, ako si vie ktokoľvek „nezávislý“ predstaviť. Práve ich pocit viny je tiež možno často dôvod, prečo v užívaní pokračujú. Nikdy s nimi ich závislosť neriešte, keď sú pod vplyvom drogy. Vždy vyčkajte až do ich „vytriezvenia“. Snažte sa, aby diskusia neskĺzla do emočne vypätých situácií s krikom a plačom.