Včeličky a prasiatka sa stanú minulosťou

O tom, čo čaká prváčikov na zápise a neskôr v škole, hovorí školská psychologička Zuzana Táborská zo ZŠ na Holubyho ulici v Piešťanoch: „Na zápise sa okrem vekových kritérií posudzuje takzvaná školská zrelosť. Učitelia budú veľmi príjemnou, nebadanou formou zisťovať pripravenosť dieťaťa na vstup do školy po stránke fyzickej, intelektovej, sociálnej i motorickej.“
Čo by mal teda budúci prvák vedieť, aké zručnosti by mal ovládať, aby bol jeho vstup medzi školákov bezproblémový? „Test školskej zrelosti požaduje od malých adeptov žiackeho stavu schopnosť nakresliť postavu s čo najväčším množstvom detailov, napodobniť písané slovo, spočítať bodky a umiestniť ich na ploche, rozoznať geometrické tvary. Budúci prváčik musí poznať základné farby, spočítať päť predmetov, orientovať sa v čase a priestore, správne vyslovovať všetky hlásky,“ upozorňuje psychologička.

Prváčik nesmie byť bojko

Budúci prvák by sa mal vedieť sústrediť a vydržať pri činnosti dvadsať minút, mal by spolupracovať so spolužiakmi pri riešení spoločných úloh, rešpektovať pokyny dospelých. Nemal by sa prejavovať agresívne a mal by vedieť predísť konfliktom a riešiť ich dohodou. Prváčik nesmie byť bojko, naviazaný na mamičku, ale naopak, mal by sa vedieť prispôsobiť požiadavkám školy. „Prvák má tiež ovládať prejavy slušného správania – pozdraviť, poďakovať, poprosiť. Samozrejmosťou je dodržiavanie hygienických návykov,“ vymenováva rad sociálnych zručností Z. Táborská.

Podľa psychologičky v oblasti jemnej motoriky je potrebný správny úchop ceruzky, používanie nožničiek či práca s papierom. Žiak prvej triedy sa musí vedieť samostatne obliecť a obuť, pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky, kultúrne stolovať a používať celý príbor. Dieťa prejaví svoje schopnosti už na prvom stretnutí s pani učiteľkou alebo školskou psychologičkou. Nepôjde o žiadne skúšanie, všetko sa odohrá počas rozhovoru hravou formou. Deti si domov odnesú aj malé darčeky.

Nezabudnite na rodný list a občiansky

Pri zápise sa rodičia preukážu občianskym preukazom a rodným listom syna alebo dcéry. Podmienkou zapísania dieťaťa do školy je, aby v čase nástupu do prvého ročníka dovŕšilo vek šesť rokov. Na otázku, či sa môže prvák, u ktorého sa zistí, že nie je „školsky zrelý“, vrátiť nazad do materskej školy, psychologička konštatuje: „Je to možné do pol roka, ale takéto dieťa musia diagnostikovať na školskú zrelosť a rozvoj psychických funkcií v centre pedagogickosychologického poradenstva a pomoci. Najlepšie by bolo, ak by nezrelé dieťa zaškolili v materskej škole alebo ak sa na niektorej zo základných škôl nachádza nultý ročník, aby nastúpilo do takejto triedy.“

Problém sociálnej nezrelosti sa podľa Táborskej vyskytuje najmä u detí z málo podnetného sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve u marginálnych skupín. Tie tvoria najmä rómske deti. Tu je dôležité aj to, aby prváčikovia rozumeli slovenčine. Mnohokrát býva veľkým problémom i to, že sa dieťa nevie odpútať od rodiča. Plače a vyžaduje si prítomnosť matky na vyučovaní. Ak k tomu ešte nedokáže uchopiť ceruzku alebo nevie komunikovať, nemá zmysel trápiť ho v škole. Lepšie mu bude v škôlke.

Prvákov budú známkovať

Novinkou v budúcom školskom roku je to, že už prváčikov budú klasifikovať. Takže včeličky a prasiatka sa stanú pravdepodobne minulosťou. Ak by nezrelé dieťa hneď na začiatku zažilo neúspech, môže to mať nepriaznivý vplyv na ďalšie vzdelávanie. „Vtedy je lepšie vrátiť ho čo najskôr do materskej školy, aby ho prijal kolektív, z ktorého vyšiel.“

Školská psychologička upozorňuje: „Súčasné deti sú zväčša milé a veľmi šikovné, problémom je ich hyperaktivita. Znamená to, že počas vyučovania niektoré deti trpia poruchami aktivity a pozornosti. Učiteľ musí takéhoto školáka vo väčšej miere zamestnať niekedy aj nadštandardnými úlohami. Musí mu ale dať priestor aj na relaxáciu. Preto sú v triedach zriadené relaxačné kútiky s kobercom, na ktorom si školák oddýchne, pohrá sa s hračkou, ktorú si donesie z domu a potom sa vráti k vyučovaciemu procesu.“ Aj preto na rôznych školách uprednostňujú krúžky zamerané na pohybové aktivity. Dieťa si pocvičí, pobehá, vybije energiu, potom je pokojnejšie a dokáže sa sústrediť.

Priemer detí s poruchami sústredenia dosahuje v poslednom období 20–30 percent. Znamená to, že ak je v jednej triede približne dvadsať detí, treba rátať s tým, že traja až štyria žiaci v lavici neposedia. To sú tí, čo cez hodiny vykrikujú, vyrušujú spolužiakov a cez prestávky patria medzi stálych „obežníkov“ preháňajúcich sa po chodbách školy. Trieskajú dvermi, vykrikujú, nevedia sa vmestiť do vlastnej kože. Vyžadujú si osobitnú pozornosť. Na otázku, dokedy takýto stav trvá, školská psychologička odpovedá: „U niektorých to pretrváva až do dospelosti, ale u iných nastáva zlom alebo zmiernenie príznakov v puberte.“