Stredoveká pamiatka je ukrytá medzi domami

I keď sa objekt nazýva kláštorom, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Fungoval do prvej tretiny 19. storočia, no postupne začal chátrať. Poškodila ho povodeň i požiar, jeho osud nakoniec spečatila výstavba nového Kostola sv. Štefana v „starých Piešťanoch“. Ľudia si časti kláštora na Detvianskej ulici postupne rozobrali a zachovalo sa z neho len torzo. Keďže v minulosti nefungovalo pozemkové členenie ako dnes, stavba s kostolným cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.
„Počas archeologických výskumov sme preskúmali časť základov a vyše 200 hrobov. Vieme, že cintorín je aj na susedných pozemkoch,“ informoval riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa.

Je starší, ako sa zdá

Gotický kostol nahradil svojho staršieho predchodcu, stojaceho na tom istom mieste. „Starší románsky kostolík zrejme prestal vyhovovať obyvateľom dnešných Piešťan, ktoré vtedy tvorilo viacero osád,“ povedal V. Krupa. Zachovali sa i príbehy, rozprávajúce o Templároch. „Sú to naozaj len legendy, pretože v čase výstavby kostola už rád Templárov zrušili a na našom území ani nepôsobil,“ uviedol riaditeľ múzea. Tradovalo sa tiež, že studňa na pozemku oproti kláštoru je čarovná. Jej liečivé účinky pomáhali na očné choroby.
Začiatkom minulého storočia sa tehly a kamene z kláštora stávali stavebným materiálom obyvateľov Piešťan. Z tých čias sa zachovali dokumenty žiadajúce miestne úrady, aby ľudia neodnášali hodnotné časti stavby. „Niektoré z nich sa dostali do Národného múzea v Budapešti,“ prezradil V. Krupa pripomínajúc, že v tom období Slovensko tvorilo súčasť Rakúsko-Uhorska. Vzácne architektonické časti z kláštora sú v hlavnom meste dnešného Maďarska uložené dodnes. Kópie má vystavené i piešťanské múzeum.

Našli šperky aj mince

V tých istých miestach sa pochovávalo stáročia, mladšie hroby teda často prekryli staršie. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. „Väčšinu kostrových pozostatkov sme vyzdvihli. Antropológovia z Nitry ich spracovali a vyhodnotili, čosi odložili ako vzorku. V presbytériu kostola sú pochované ostatné, neslúžiace pre vedecké ani študijné účely. Patria tam,“ skonštatoval riaditeľ múzea.
Archeológovia pomerne presne určili obdobie zrodu historickej pamiatky i nájdených vzácnych artefaktov. Akým spôsobom sa to dá zistiť? „Sú vypracované typológie šperkov. Tie sa spolu s módou menili a vyvíjali,“ podotkol V. Krupa. Pozostalí svojich blízkych odprevadili na poslednú cestu a do hrobu im zvykli darovať mince. „Keď je minca s podobizňou panovníka, vieme, kedy vládol. Ak je v hrobe peniaz napríklad z 13. storočia, nemôže byť starší,“ dodal riaditeľ. Najťažšie je zaradiť jednoduché predmety, napríklad železné pracky. Ich tvar sa nemení. Všetky nálezy sú vyčistené a aj s evidenčnou kartou uložené v Balneologickom múzeu. Niekoľko z nich je vystavených, zvyšné pre nedostatok priestoru ponechali v archíve.

Prečo nie je prístupný verejnosti?

Balneologické múzeum už v minulosti navrhovalo Mestu Piešťany, aby pamiatku sprístupnilo. Jej nevýhodou je však lokalita a plány stroskotali najmä na financiách. Súčasné vedenie mesta nám snahu o obnovu potvrdilo, no podľa slov hovorkyne primátora Evy Bereczovej čakajú na výzvy na čerpanie peňazí z eurofondov. Ak nejaká bude, vraj sa určite zapoja. Mesto však uvažuje, že pamiatku verejnosti sprístupní aspoň prostredníctvom podujatí.
Budúci rok vyjde o pamiatke dvojzväzková publikácia. Dovtedy môžete Starý kláštor na Detvianskej ulici č. 9 obdivovať aspoň z diaľky, cez zelený plot.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 13. októbra.