Stavbou storočia môže byť aj Kolonádový most

Piatok 11. 05. 2018 16:00  | Piešťany / Aktuálne  | Autor: Jozef Vojčiniak

Piešťanský Kolonádový most, Štefánikova mohyla na Bradle, ale aj Mestský vodojem v Trnave sa môžu stať Českou a Slovenskou stavbou storočia. Musia však uspieť v ankete, ktorá bola spustená na konci apríla a potrvá až do septembra.

Kolonádový most sa aj napriek svojmu zúfalému stavu môže stať vďaka hlasovaniu stavbou storočia na území Čiech a Slovenska.

Kolonádový most sa aj napriek svojmu zúfalému stavu môže stať vďaka hlasovaniu stavbou storočia na území Čiech a Slovenska. (Autor: Supa)

Konkurencia je však veľká. Odbornou komisiou, zloženou zo zástupcov českých a slovenských asociácií a zväzov dlhodobo spätých s rozvojom stavebníctva, bolo vybraných celkom 100 českých a slovenských stavieb. Za českú stranu 66 stavieb, za slovenskú 34.

Projekt Českej a slovenskej stavby storočia si kladie za cieľ propagáciu úspechov českého a slovenského staviteľstva v priebehu uplynulých sto rokov. „Vhodným spôsobom tak dopĺňa oslavy vzniku samostatnej Československej republiky. Do projektu boli zaradené stavebné a architektonické diela s ohľadom na ich význam a prínos od roku 1918 do súčasnosti,“ uvádza na svojej stránke vyhlasovateľ ankety.

Medzi objekty zaradené do ankety patrí v Čechách Pražský hrad, Salón Republiky v Hradci Králové či Strahovský štadión. Na Slovensku je to Druhá budova Matice slovenskej v Martine, hotel Palace kúpele Sliač, kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach a mnohé ďalšie.

V apríli bolo spustené hlasovanie verejnosti, ukončené bude na jeseň. Pri tejto príležitosti sa vydá publikácia a od septembra 2018 sa naprieč Českom a Slovenskom uskutočnia putovné výstavy, ktoré predstavia jednotlivé nominované stavby. Projekt je zaradený do Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018.

Vypisovateľmi projektu sú Slovenská komora autorizovaných inžinierov a technikov, Český zväz stavebných inžinierov, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenský zväz stavebných inžinierov a SIA - Rada pre výstavbu SR.

Spôsob hlasovania

Súpis stavieb je pre hlasovanie prístupný do 15. septembra 2018 na stránke www.stavbystoleti.cz. Každý hlasujúci má k dispozícii maximálne 10 hlasov, z ktorých každá stavba môže dostať 1 až 10 hlasov.

Výsledky hlasovania budú prvýkrát oznámené v rámci sprievodného programu Stavebného veľtrhu FOR ARCH.

Pýcha Piešťan

Kolonádový most (tiež Sklený most) je najdlhším krytým mostom na Slovensku a je národnou kultúrnou pamiatkou. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry Slovenska. S myšlienkou vytvoriť most prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou mostovkou, ktorý by mal pred nepriazňou počasia kryté chodníky so zakomponovanými obchodmi.

Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930-1933. Most vybudovaný zo železobetónu nahradil pôvodný starý drevený most spájajúci mesto Piešťany s Kúpeľným ostrovom.

Nosnú konštrukciu mosta so siedmimi poľami s celkovou dĺžkou 148 metrov tvoria trojpoľové spojité nosníky s konzolami vyloženými do stredného poľa s vloženým 20-metrovým poľom. V strednom 28-metrovom poli je plavebný gabarit na budúcu plavbu s plavebnou šírkou 55 m.

Zastrešená časť vozovky, vyhradená pre chodcov, je oddelená od dopravného pásu zasklenou stenou s niekoľkými kioskami na koncoch mosta. Dva piliere stredného poľa sa zakladali na studniach, štyri vnútorné na pilótovom rošte z baranených železobetónových pilót, nábrežné opory plošne.

V apríli 1945 nemecká armáda zničila podstatnú časť mosta. Úplne zdemolované boli stredné polia a obidva piliere založené na studniach. Celá nadstavba prístrešku bola vážne porušená. Most bol obnovený podľa pôvodného projektu a v súčasnosti má funkciu kolonádovej pešej zóny do areálu kúpeľov.

Vodáreň je dominantou na vstupe do Trnavy od severu.Vodáreň je dominantou na vstupe do Trnavy od severu. (Autor: pror)

Trnavská dominanta

Areál trnavskej vodárne s jedinečným nadzemným vodojemom sa zaraďuje k najvýznamnejším dielam a technickým pamiatkam slovenskej architektúry. Stavbu navrhol architekt Emil Belluš v roku 1941, pričom výstavba samotného vodojemu prebiehala v rokoch 1942-1946.

Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt Trnavy. Od roku 2011 je v noci nasvietený na modro-bielo. Vodojem zásobuje mesto a okolité obce zo zdroja v Dobrej Vode, kde je viacero studní a prameňov.

Z konštrukčného hľadiska tvorí vodojem šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami a nesúcich plný valec vodnej nádrže. Výrazné sú tak aj tie časti, ktoré majú inokedy najmä konštrukčnú funkciu. Plná hmota nádrže a odľahčená zostava nosnej časti tvoria pekný kontrast. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia.

V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Na streche nádrže sa nachádza osvetľovacia a vetracia lucerna, ktorá je kompozičným dopovedaním stavby. Táto horná časť vodojemu je sprístupnená vďaka technickým rebríkom. Obsah vodojemu je 1200 metrov kubických a výška hladiny vody dosahuje osem metrov.

Mohyla na Bradle je posledným miestom odpočinku generála M. R. Štefánika - vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Československa.Mohyla na Bradle je posledným miestom odpočinku generála M. R. Štefánika - vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Československa. (Autor: gak)

Štefánikova mohyla

Mohyla na Bradle je posledným miestom odpočinku generála Dr. Milana Rastislava Štefánika - vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Československa. Nachádza sa na vrchu Bradlo (544 m n. m.) nad mestom Brezová pod Bradlom a je dielom architekta Dušana Jurkoviča. Prvý návrh mohyly bol predstavený v roku 1920.

V nasledujúcom roku vznikol Spolok pre postavenie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a začal zbierať financie na stavbu. Projekt mohyly bol viackrát prepracovaný pre zníženie finančných nákladov.

Masív Bradla, na ktorom stojí Mohyla generála M. R. Štefánika, tvorí dominantný krajinný prvok svojho okolia. Objekt mohyly svojím umiestnením v krajine i kompozičným, priestorovým a materiálovým uchopením predstavuje vrcholný štandard európskej monumentálnej architektonickej tvorby.

Mohyla je obložená kamennými kvádrami z travertínu, ktorého zo Spišských Vlách doviezli na 194 železničných vagónoch. V základe je dlhá 96 a široká 70 metrov. Prvá terasa meria 93,62, druhá 45,32 m. Štyri obelisky majú výšku 12 m. Štefánikov hrob je v hĺbke 8 m pod tumbou.

V roku 1968 bola mohyla vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukcie sa dočkala až po páde totality. Trvala takmer sedem rokov, bola ukončená v roku 1996. Vďaka nespornému významu Štefánikovej osobnosti i vďaka svojím umeleckým kvalitám bola Mohyla Milana Rastislava Štefánika v roku 2009 slávnostne zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.

Areál Mohyly M. R. Štefánika na Bradle, miesto konania každoročných spomienkových slávností, je skutočným miestom spomienok.





GARGO
Lekáreň Regia
Regal Burger

Anketa