Starosti jednej ulice – Ulica Andreja Hlinku

Naši reportéri sa uplynulý týždeň prešli Ulicu Andreja Hlinku, kde sa okrem mnohých novozrekonštruovaných a zateplených činžiakov, obchodného domu Kocka, predajných stánkov miestnych trhovníkov, reštaurácie Semafor nachádzajú aj dva novinové stánky a štyri autobusové zastávky. Dvojprúdová cesta so stredovým ostrovčekom, ktorý je bohato vysadený brezami, vedie od autobusovej stanice až k detskému domovu. V časti za križovatkou so Žilinskou cestou ju lemujú ďalšie činžiaky, ale nachádza sa tu aj OD Prior, záhradné centrum, predajňa športových odevov a papiernictvo.

Lokalita pri Kocke patrila kedysi k preslávenej Pažiti, na ktorej vyrástli celé generácie potomkov piešťanských roľníkov a sedliakov. Po Pažiti sa s futbalovou loptou preháňal aj náš kolega, športový redaktor Štefan Gregorička, futbalista „Pirino“ Radovský, hokejista Ladislav Gregorička či desiatky ďalších. Aby sa na tieto časy nezabudlo, každoročne sa Pažitári stretávajú v Semafori a pri hudbe harmoniky Sone Glossovej spomínajú na čarovné časy prežité na dnes už neexistujúcej časti Žilinskej ulice.

Poďme však do súčasnosti. Na otázku, ako sa tu žije terajším obyvateľom, nám odpovedal Vojtech Bezák: „Bývam v ‘atomáckom‘ byte a som tu spokojný. Prišiel som do Piešťan z Prievidze, kde som žil do roku 1966. Voľakedy sme chodievali na nákupy k ‘Prachárovi‘ na Malinovského, dnešnú Staničnú ulicu. Dnes nakupujeme v Kocke a som veľmi rád, že tu vyrástlo pekné obchodné centrum. Spomínam si aj na časy, keď moja dcéra písala svojim spolužiačkam do Prievidze list, v ktorom sa sťažovala na to, že by sa najradšej vrátila nazad.

Dôvodom bolo raňajšie kikiríkanie kohútov, čo ju budilo zo sna. Dnes žije v Košiciach a najradšej by sa vrátila nazad do Piešťan. Aj to svedčí o tom, ako dobre sa nám tu žilo i žije. Snáď by som iba privítal, keby zoťali ten starý topoľ, čo dvíha chodník neďaleko nášho činžiaka. A máme tu aj plno lístia. Mohli by ho výdatnejšie likvidovať. Vietor ho na jeseň dvíha od stanice a nesie až k nám. A ešte by som rád spoznal nášho pochôdzkara. Pešiu hliadku som tu ešte nevidel.“

Mladá mamička s dieťatkom v kočíku si na lokalitu, v ktorej býva, nesťažovala. Naopak. Chválila nielen to, že je tu blízko materská škola, základná i stredná škola, bohatá obchodná sieť, dokonca i lekárne a pošta. „Len tá by mohla byť otvorená dlhšie, pretože v podstate slúži iba dôchodcom. Zatvárajú ju popoludní, takže nik z ľudí, čo normálne pracujú, ju nemôže využívať. A ak sa nemýlim, cez obed majú ešte aj prestávku – čo je logické, veď pracovníčky potrebujú aj jesť. No vedela by som si to predstaviť aj tak, že sa vystriedajú,“ konštatovala mladá žena.

Ďalší obyvateľ Ulice Andreja Hlinku sa posťažoval na takéto problémy: „Máme tu málo parkovacích miest. Myslím si, že by sa dali využiť na parkovanie zelené plochy pozdĺž cesty a nemuseli by vyťať žiaden strom. Aj tráva by tu mohla ostať, ak by použili zatrávňovačky.“

Obyvateľke, ktorá si vyšla v piatok popoludní na vychádzku so psíkom, sa nepáči, že v piatok a v sobotu v noci na ulici často vyčíňajú vandali. „Prevracajú smetné nádoby a v lete sa zhromažďujú okolo fontány pri stanici. Vykrikujú až do noci.“ Tiež pripomenula, že hoci je tu nádoba na psie výkaly, niekedy chýbajú náhradné vrecúška. Pri náhodnej kontrole ale vrecúška nechýbali, bola ich tam slušná zásoba. Idúc pešou chôdzou od stanice ku Kocke nemohli sme si nevšimnúť množstvo dažďových kaluží po okrajoch ciest. Znásobovali sa najmä pri svetelnej križovatke. Tu okrem bohatej spŕšky od áut sme si odniesli aj dojmy z krivého, autami rozbrázdeného asfaltu či vysokého obrubníka, ktorý musia prekonať autá, aby využili parkovacie plochy nachádzajúce sa neďaleko stánku s novinami. Aj lavičky na začiatku ulice oproti Semaforu by si už zaslúžili novšie laty.