Nadácia Adeli

Spomienky na starého otca

Piatok 23. 06. 2017 10:00  | Piešťany / Aktuálne  | Autor: Kristína Stankovská

Náš starý otec Imrich Winter bol veľmi vzdelaný človek. Narodil sa ako najmladšie dieťa Henriete a Alexandrovi Winterovcom v roku 1878 v Ipeľských Šahách. Vyštudoval maďarskú kráľovskú reálku, potom absolvoval štúdium na budapeštianskej obchodnej akadémií. Okrem toho vyštudoval aj hru na husliach, na ktorých vedel nádherne hrať. Moju starú mamu, ktorá ma s láskou vychovávala, keďže mama utrpela ťažký úraz ako 26-ročná a zostala na invalidnom vozíku, spoznal ako krásnu kúpeľnú hostku. Pochádzala z Ostrihomu v Maďarsku a bola dcérou tamojšieho advokáta. Oženil sa s ňou ako 40-ročný dňa 1. marca 1919. Mali spolu dve dcéry: staršiu, moju mamu Mariannu, a mladšiu Kitty. Obaja žili bohatým spoločenským životom, mali veľa kontaktov s kúpeľnými hosťami a vtedajšími umelcami. Keď Imrich zomrel, mali jeho dcéry iba 24 a 22 rokov. Obe na neho spomínali s veľkou láskou.

Imrich Winter s manželkou Mariannou a dcérami Katkou a Mariannou.

Imrich Winter s manželkou Mariannou a dcérami Katkou a Mariannou. (Autor: archív Balneologického múzea)

Život Winterovcov je spojený s Piešťanmi, a hoci sa tu nenarodili, milovali ich každým úderom srdca. V roku 1889 otec prenajal kúpele od grófa Erdödyho. Zmluva znela: 30-tisíc zlatých ročný nájom, réžiu znášajú oni a zmluva sa uzatvára na 30 rokov. Alexander Winter založil firmu Alexander Winter & synovia. Tú po smrti otca v roku 1909 viedli Ľudovít a Imrich. Imrich bol o osem rokov mladší ako Ľudovít. Do Piešťan prišiel v roku 1900 po smrti najstaršieho brata Františka, ktorý viedol ich firmy v Ipeľských Šahách. Tie skrachovali, už sa im ich nepodarilo zachrániť.

Imrich Winter ovládal sedem svetových jazykov, čo, samozrejme, využíval pri propagácií piešťanských kúpeľov vo svete. Založil filiálky vo veľkých európskych mestách ako Viedeň, Budapešť, Berlín, Londýn, kde propagoval liečivé účinky kúpeľov a ich špeciálneho bahna. Winterovci venovali reklame veľmi veľa peňazí a oplatilo sa: myslím si, že Piešťany zažili pod ich vedením zlaté časy. Do Piešťan sa hrnuli aktuálni domáci a svetoví umelci, korunované hlavy, herci, maliari, hudobníci a vedci. Winterovci urobili zo zablatenej dediny svetoznáme kúpeľné mesto.

Imrich Winter mal mimoriadny vzťah k archeológii, astronómii, hudbe, literatúre a k športu. Okrem reklamy mal na starosti športové a kultúrne aktivity pacientov a ich rodinných príslušníkov. Jeho zásluhou bolo už pred prvou svetovou vojnou zriadené múzeum bariel v liečebnom dome Irma. V roku 1914 založil golfový klub, ktorý bol jeden z prvých na Slovensku, a z tohto dôvodu bol aj v USA a Veľkej Británii. Založil futbalový, tenisový, jazdecký a šermiarsky klub. Piešťanské kúpalisko Eva bolo druhé kúpalisko po bratislavskom Grösslingu, ktoré malo vnútorný bazén. Naša Eva bola liahňou výborných plavcov a vodných pólistov a, žiaľ, dodnes Piešťany iné verejné kúpalisko nemajú. Iste by obaja bratia Winterovci horko zaplakali aj pri pohľade na ruinu hotela Royal.

Imrich Winter sa zaslúžil aj o výsadbu parku, ktorý je dodnes pýchou Piešťan. Odsudzujem preto vandalský čin, keď pred otvorením kúpeľnej sezóny niekto poškodil fontány v parku, a vlaňajšiu krádež vzácnych šperkov z nášho múzea.

Múzeum bolo Imrichovou srdcovou záležitosťou. Okolie Piešťan je bohaté na archeologické nálezy, na mnohých vykopávkach sa osobne zúčastnil. Spolupracoval s Dr. Jánom Eisnerom, významným priekopníkom archeológie na Slovensku, korešpondoval s botanikom Karlom Dominom, rektorom Karlovej univerzity v Prahe, ktorý spracoval knihu Piešťanská kvetena. Je v nej publikovaný výskum kveteny v tematínskych kopcoch. Na jeho počesť je v kúpeľoch vybudovaná Dominova promenáda.

Múzeum bolo slávnostne založené v roku 1933 a na zasadnutí muzeálnej spoločnosti boli prítomní okresný náčelník A. Skyčák, univerzitný profesor E. Cmunt, botanik K. Domin, akademický maliar Alfonz Mucha, vládny komisár Ján Barinka a zástupcovia intelektuálnych kruhov z Nového Mesta a Hlohovca. Podrobnosti sa dajú vyčítať v knihe Spomienky na Imricha Wintera, ktorú vydalo Balneologické múzeum.

Golfové ihrisko bolo slávnostne otvorené 26. júla 1914 a usporiadal sa na ňom letecký deň. Práve v tento deň demonštrácie pokroku leteckej techniky sem dorazila správa o vyhlásení vojny. Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, a tak prvá svetová vojna ochromila úspešný predvojnový rozvoj kúpeľov. V medzivojnovom Československu to bol jediný golfový klub činný na Slovensku.

Aj keď Imrich Winter bol určite v tieni svojho staršieho brata Ľudovíta, i tak sa nezmazateľným spôsobom zaslúžil o rozvoj, popularitu a zviditeľnenie piešťanských kúpeľov doma a vo svete. Zomrel pomerne mladý, 64-ročný. Mal podlomené zdravie z bojov v prvej svetovej vojne na ruskom fronte a po domovej prehliadke vo svojom byte v Zelenom strome, pri ktorej ho gardisti dokrvava zmlátili.

Zomiera v júni 1943 na sepsu v bratislavskej fakultnej nemocnici. Možno dobre pre jeho jemnú dušu, že sa nedožil veľkého nešťastia oboch svojich dcér v roku 1946. Mladšia Kitty spadla v Prahe pod električku, ktorá jej prešla nohu a museli jej ju amputovať, a o pár mesiacov neskôr staršia dcéra Marianna skákala hlavičku do jej milovanej rieky Váh, zlomila si väzy a ostala na invalidnom vozíku. Som rada, že múzeum bude po 74 rokoch od jeho smrti niesť Imrichovo meno.

Ešte rarita z osobného života. Starý otec nebol súčasníkom ani jednej z nás vnučiek, čo nám je úprimne ľúto, ale ja ako najstaršia som sa narodila na jeho meniny, t.j. na Imricha, a aj vnučka pani Kataríny Ballo-Broca, teda jeho prapravnučka Juliette z Paríža, sa tiež narodila na jeho meniny. Takto sme si ani nevediac uctili veľkého človeka.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 24, ktoré je v predaji od 20. júna.

 

 





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa