Spájať zdravé deti s hendikepovanými? Prečo nie!
Uplynulý víkend sa v Piešťanoch niesol najmä v znamení športu. V podobnom duchu sa rozhodli organizátori prvého ročníka podujatia Ruka v ruke ladiť aj nimi pripravený program, ktorého hlavným cieľom bolo integrovať hendikepované deti medzi zdravé a zničiť medzi nimi akékoľvek pomyselné bariéry.
Piešťanský futbalový štadión v sobotu 29. júla patril nielen tým, ktorí voľný čas trávia na zelenom trávniku v kopačkách. Prišli rodiny s hendikepovanými členmi, úspešní paralympionici, lekári, ale aj bežní návštevníci. Všetci účastníci sa zoznamovali v štyroch športových zónach – futbalovej, atletickej, taktiež zóne, kde Veronika Vadovičová ukázala strieľanie a Marián Kuřeja hádzanie kuželkou. V parku si zasa deti mohli vyskúšať, ako sa pohybuje na invalidnom vozíku, a tiež pre nich bolo pripravené ihrisko na bocciu.
Nápad sa zrodil v bežnom živote. „Oslovil nás otecko jednej našej pacientky, ktorému sa narodením hendikepovanej dcérky otočil život a priority o 180 stupňov. Mnohokrát to ľudia robia nechtiac, nechcú
iným ublížiť, no keď zbadajú hendikepovaného človeka, zízajú. Reakcie nie sú dobré, poznámky poza chrbát nie sú príjemné,“ prezradila Jana Sabová z Adeli Medical Center. Hlavnou myšlienkou teda bolo naučiť deti už odmalička, že aj takíto ľudia sú tu, no sú presne takí istí ako ostatní a môžu byť výbornými kamarátmi. Organizátori sa rozhodli staviť na šport. „Je to asi najjednoduchšia cesta, ako dať ľudí dokopy. Vtedy idú zábrany a hranice bokom,“ skonštatovala J. Sabová.
Tak ako je hendikepovaným nepríjemné zízanie okolia, akúsi bariéru majú i zdraví, ktorí nevedia, ako sa čo najvhodnejšie správať. „Mnohokrát by deti reagovali úplne v pohode, no skôr rodičia zareagujú zle. Dieťa sa zadíva a aj sa opýta, čo tomu dotyčnému hendikepovanému je. No keď ho rodič schmatne za ruku a ťahá preč, pričom niekde za chrbtom mu vysvetľuje, nie je to príjemné,“ uviedla J. Sabová. Ak by vraj nechali dieťaťu priestor na to, aby sa priamo opýtalo človeka, prečo je na vozíku, bolo by to omnoho vhodnejšie pre obe strany.
Akcia teda mala i edukatívny rozmer. „Medzi nami sa hýbu zdravé aj postihnuté deti a je dôležité, aby sa už v ranom veku stretávali a aby tie zdravé vedeli, že hendikepované sa tiež rady hrajú, zabávajú, smejú. Tým vlastne môžeme predísť výsmechu, šikane a ohováraniu napríklad v školách,“ povedal iniciátor a spoluorganizátor podujatia Miroslav Béreš. Vždy je vraj najťažšie začať, no do budúceho roka by chceli podujatie opäť zorganizovať, rozšíriť ho a „vychytať muchy“.
Našlo sa mnoho ľudí, ktorí sa zapojili a prispeli svojím dielom. „Prišlo asi 50 dobrovoľníkov, prevažne mladých Piešťancov. Avšak téma je v spoločnosti stále tabu a nevedeli sme, aké reakcie budú mať bežní ľudia. Spätnou väzbou bolo, že veľmi sa o tému integrácie nezaujímajú, čo pre mňa vytvára priestor, aby sa na tom začalo viac pracovať,“ dodal M. Béreš.
