Nadácia Adeli

Rátal, že mŕtvi neprehovoria

Sobota 05. 08. 2017 11:00  | Piešťany / Aktuálne  | Autor: Gabo Kopúnek

Do ulíc, domov, do kaviarní, do všetkých kuloárov Hlohovca sa v marcových a aprílových dňoch roku 1967 vkradla hrôza, strach, obava, zvedavosť, napätie i vytrženie. V noci sa vkrádal ako upír na cintorín neznámy muž, ktorý rozbíjal okná na márnici a hanobil mŕtvoly. Zaujímali ho predovšetkým mŕtve ženy. Smrteľne chorí zomierali s nevýslovným strachom a na smrteľných posteliach prosili svojich najbližších, aby nedopustili ich zneuctenie skôr, ako budú pochovaní.

Za bránou sa pod rúškom tmy diali hrozné veci.

Za bránou sa pod rúškom tmy diali hrozné veci. (Autor: gak)

Kto to je? Sexuálny maniak, zločinec alebo blázon? Na tieto otázky nepoznala uspokojivú odpoveď ani polícia, ani verejnosť. Na VB do Trnavy zasiela Mestský národný výbor v Hlohovci list, v ktorom sa okrem iného píše: „V poslednom čase boli znepokojení občania nášho mesta nad beštiálnym spôsobom zneuctenia mŕtvol umiestnených v Dome smútku. Posledné prípady zneuctenia mŕtvych zjavne dokázali účasť cudzej osoby, ktorá násilím vnikla do márnice, oberala a zneuctievala tam vystreté mŕtvoly. Je naozaj trápne počúvať, že umierajúci človek prosí a žiada svojich najbližších, aby nedovolili jeho zneuctenie skôr, ako ho pochovajú. Niektorí príbuzní dokonca nechceli dať telo mŕtveho do Domu smútku.“

■ ■ ■

Nastal chladný marcový večer, rovnaký ako mnohé pred ním a predsa niečím iný. Na ukradnutý bicykel nasadá pred kaviarňou Kriváň neznámy mladý muž. Zastaví sa až pred cintorínom. O chvíľu počuť v tme rinčanie rozbitého skla na dverách márnice. Už mu nič nebráni, aby potichu vkĺzol dnu. Ako strašidelný výkrik vpadne do tmy plameň škrtnutej zápalky, ktorý v krátkych intervaloch osvetľuje telo v rakve. Neležala v nej žena, ale 77-ročný muž s voskovou tvárou. Pre istotu mŕtvemu rozopne nohavice. Vo svetle zápalky si všimne, že na mŕtveho padajú kvapky krvi z jeho prstov. Netvor sa porezal na rozbitom skle, čo ho vyviedlo z miery, a tak sa z márnice vytratil. Jeho nedokonaný čin ráno odhalia hrobári.

Správa o nočnom prízraku sa rýchlo šírila Hlohovcom. Kto to urobil a čo tým chcel dokázať? Rozruch a dohady ešte nestihli utíchnuť, keď Hlohovčania dostali ešte šokujúcejší úder. Ani nie o dva týždne neskôr sa situácia zopakovala. Tentoraz ale netvor zneuctil pozostatky 75-ročnej Anny Ch. Teraz už bolo jasné, že neznámy muž tak činí úmyselne a s určitým cieľom. Veľmi krutým, drastickým, barbarským, odporným.

■ ■ ■

Pod rúškom tmy v noci z 31. marca na 1. apríla sa cez rozbitú sklenú výplň dverí márnice opäť vkráda dnu postava neznámeho muža. V tú noc bola na márach vystretá starenka. V hustej tme a s trošku trasúcimi sa rukami škrtá netvor zápalkou, aby si na mŕtveho posvietil. V rakve ležala žena. Prišiel bližšie, odkryl priesvitnú prikrývku, vyhrnul nebohej šaty do výšky pásu a jej studené telo obnažil. Keď sa nabažil pohľadom, vliezol do truhly...

Páchateľ si veril, že sochy ani mŕtvi nič neprezradia.Páchateľ si veril, že sochy ani mŕtvi nič neprezradia. (Autor: gak)

Pri výsluchu na polícii to mladý muž popieral. Vraj sa na ženu díval asi tri minúty a potom odišiel. Nevšimol si však, že na matraci, na ktorom telo ženy ležalo, zanechal v miestach nôh a bokov mŕtvej odtlačky topánok. Čo všetko a ako sa v tú noc v márnici udialo, sa však nik nedozvedel. Ostali len dohady, pravda ostala skrytá v tme.

Mŕtvolu, ktorú netvor zneuctil, žiadali príbuzní vrátiť na druhý deň do rodného domu, kým nebude pochovaná. Sám vedúci pohrebných služieb v Hlohovci strážil na druhú noc mŕtvolu v márnici pred neznámym barbarom. Tej noci však muž do márnice neprišiel.

■ ■ ■

Jeho vyčíňaniu však ešte nebol koniec. Do márnice ho 15. apríla prilákalo smútočné oznámenie o smrti 82-ročnej Leopoldíny H. Netvor však nemal ani potuchy, že telo svojej nebohej manželky bude celú noc strážiť manžel s poľovníckou puškou pevne rozhodnutý netvora dolapiť a ochrániť česť svojej milovanej ženy. Tá ho na smrteľnej posteli uslzená úpenlivo prosila, aby nedovolil jej zneuctenie po smrti.

„Neboj sa, mamička, ochránim ťa, čo by som mal s tebou i v márnici spať,“ sľúbil jej manžel Ján.

Niekoľko minút pred polnocou obchádza márnicu postava oblečená v šedom hubertuse, ktorý je prepásaný širokým opaskom s nábojmi. V rukách drží poľovnícku dupľovku. Ako Ján sľúbil, strážil svoju manželku. Všimol si, že jedna tabuľa na dverách je rozbitá. Podišiel bližšie k dverám a zreteľne počul niečo vnútri zašuchotať.

„Čo je! Kto je! Vyjdi von!“ zakričal do tmy.

Z márnice nik nevychádzal. Ján rýchlo beží po synovca, ktorý býval len na skok od cintorína. Ten sadá na motorku a ponáhľa sa na VB. Ján sa opäť vráti k márnici s odistenou puškou. Opäť sa započúva do desivého ticha. Vo vnútri márnice ktosi ticho trikrát zakašľal.

Občania sa báli, odmietali pochovávať svojich blízkych.Občania sa báli, odmietali pochovávať svojich blízkych. (Autor: gak)

Ján s napätím sleduje temnú márnicu. Až zrazu zo zadnej strany budovy vychádza tmavá postava muža a náhlivo z nej odchádza. To je on, blysne mu hlavou. To je ten neznámy upír, to je ten hanobiteľ mŕtvych. Silnejšie stisne pušku a zakričí do tmy: „V mene zákona, stoj!“

Neznámy muž však nepočúva. Nechce. Vie, že je to jeho koniec, vie, čo bude nasledovať, a preto sa snaží rýchlo zmiznúť.

„Stoj, lebo strelím!“ kričí opäť Ján. Muž vycíti, že nežartuje, tak zmení taktiku a vyrúti sa na starčeka. Začne sa zápas o pušku. Chytí ju za hlaveň a snaží sa ju Jánovi vytrhnúť z rúk. Obaja padnú na zem. Slabší Ján začína nerovný súboj prehrávať, keď sa do netvorových vlasov zaboria čiesi ruky.

Jánovi pribehla na pomoc synovcova manželka. Trmácala muža za vlasy, pričom si všimla, že vie, komu tvár netvora patrí. Prekvapenie a ochabnutie od úžasu neznámy muž využil a utiekol. Skryť sa však nemal kde.

Muža totiž nepoznala len ona, ale celé mesto. Aj preto onedlho búcha na dvere 27-ročného Hlohovčana D. B. kapitán polície a žiada ho, aby otvoril.

„Neotvorím, až ráno. Bojím sa!“ znela odpoveď spoza dverí.

Do rána však policajti vyčkávať nemienili. Na mnohé vyzvania mladík napokon dvere otvára.

„To je on, ten netvor,“ zhodne muža usvedčia Ján a synovcova manželka.

Mladý Hlohovčan pri výsluchu všetko priznal. Ženatý otec malého dievčatka žil sám, ako sa len dalo. Viac pil, ako v poslednom období pracoval, keďže manželka s dcérkou od neho odišli. Vraj ho chytila vášeň vidieť nahé mŕtve ženy. Preto to robil. Hoci svoje skutky oľutoval, väzeniu sa nevyhol. Nebolo to po prvý raz, čo sa na svet okolo pozeral spoza mreží. A obyvatelia Hlohovca si mohli vydýchnuť vďaka Jánovej statočnosti a odhodlaniu splniť manželkino posledné želanie.





Regal Burger
Lekáreň Regia

Anketa