R. Mikulášiková: Hrať za ženy bol môj sen

► Máš za sebou prvé majstrovstvá Európy v ženskej kategórii. Aké dojmy si si z Hradca Králové a Prahy priniesla a čo to pre teba znamenalo, že si mohla figurovať v kádri reprezentácie?
– Dojmy sú, samozrejme, pozitívne. Bola pre mňa česť reprezentovať našu krajinu na seniorských majstrovstvách Európy. Nabrala som veľa nových skúsenosti, ktoré sa pokúsim využiť v nasledujúcej sezóne.
► Spoločne s Nikolou Kováčikovou ste boli v slovenskom výbere najmladšie. Usmerňovali vás staršie a skúsenejšie spoluhráčky?
– Áno. Pre nás to bolo všetko nové a od báb sme sa snažili „odkukať“ čo najviac.
► Máš za sebou prvú extraligovú sezónu v drese Čajok a hneď si sa dostala do ženského výberu napriek tomu, že vekovo patríš ešte do „osemnástky“. Napadlo by ti pred sezónou, že sa môžeš dostať do finálnej nominácie žien?
– O tom, že si tento rok zahrám na seniorských majstrovstvách Európy, som snívala už pred dvomi rokmi, keď bol šampionát v Maďarsku. Bola som veľký fanúšik. No neviem, či som to vtedy brala ako niečo, čo sa naozaj stane, ale, samozrejme, to bola veľká motivácia.
► Od trénera Svobodu si dostala priestor v niektorých zápasoch a nesklamala si, dokonca si predviedla niektoré pekné momenty. Užívala si si pobyt na palubovke, nepociťovala si nervozitu?
– Momenty na palubovke boli neopísateľné. Bola som vďačná za každú minútu a snažila som sa ich čo najefektívnejšie využiť. Tréma bola oveľa menšia, ako som čakala, nemala som predsa čo stratiť a mohla som sa iba ukázať.
► Bolo vidieť, ako žijete s tímom na lavičke, kde ste povzbudzovali svoje spoluhráčky. Zapadli ste ako mladé „pušky“ do partie bez problémov?
– Samozrejme, baby to brali naozaj profesionálne a snažili sa, aby vekový rozdiel medzi nami nebol taký citeľný. Mala som z toho dobrý pocit už od začiatku.

► Počas uplynulej sezóny si mala doslova raketový vzostup. Čomu to pripisuješ? Dali ti tréningy a zápasy v Piešťanoch veľa?
– Určite áno. Som si istá, že všetky tie tréningy na ihrisku a v posilňovni stáli za to.
► Po návrate zo šampionátu si sa mala objaviť v niektorej z mládežníckych reprezentácií, no musela si podstúpiť artroskopiu kolena. Môžeš nám špecifikovať tvoje zdravotné problémy?
– S kolenom som mala problémy, už keď som bola oveľa mladšia, ale počas posledných dvoch rokov ma nejako výrazne nebolelo ani neobmedzovalo. Problémy nastali až po majstrovstvách, keď mi magnetická rezonancia ukázala poškodenú chrupavku. Operovali ma v Dunajskej Strede a som veľmi vďačná, že sa to vybavilo všetko rýchlo a mám to za sebou. Starostlivosť bola ozaj príkladná. Teraz som už tri týždne po zákroku, cítim sa celkom dobre, pomaly sa snažím chodiť bez krívania, no najradšej by som už išla hrať zápasy.
► Dokážeš odhadnúť, kedy by si sa mohla zapojiť do prípravy Čajok na novú sezónu?
– To ešte neviem presne. Všetko bude záležať od toho, ako bude koleno spolupracovať. Rekonvalescencia po operácii je okolo sedem až osem týždňov, čiže dúfam, že čím skôr.
► Ako sa tešíš na nový ročník, v ktorom čaká Čajky viacero kvalitných zápasov na európskej úrovni i v domácej súťaži?
– Som veľmi zvedavá a plná očakávaní. Bude to veľký a profesionálny basketbal a takisto sa veľa nacestujeme. Čo viac si môžem priať? (úsmev)