Piešťany očami turistu: Na každom kroku samé prekvapenia a kolesové nástrahy
Jednou zo vstupných brán do Piešťan je železničná stanica. Priznám sa, že som vlakom do kúpeľného mesta necestoval dobrých 30 rokov. Preto som využil príležitosť navštíviť ho aj takýmto, pre mňa netradičným dopravným prostriedkom.
Hneď bo vyjdení zo stanice ma privítal opustený nákupný vozík. Opodiaľ ďalšie dva. „Hm, v meste majú rozvinutého obchodného ducha. Hneď sa snažia za turistov riešiť, kam uložiť neplánované nákupy,“ pomyslel som si. Slnko nebolo ešte vysoko, tak mi nepripieklo rozum a tejto nástrahe som odolal.
Kráčajúc po chodníku smerom do centra som za sebou započul akýsi plechový šramot. To hrkotali blatníky na bicykli, na ktorom okolo mňa prefrčala dievčina. Takmer zrazila chodkyňu predo mnou. „Hm, pochabá jedna! Čo nás chce dorantať?! Policajti, kde ste!“ zavrčal som zlosťou.
Neprešiel som ani 30 metrov, keď som zazrel policajné auto so zapnutými majákmi, ako si to šinie po trávniku. „Hm, takto v kúpeľnom meste pomáhajú a chránia zeleň,“ zanadával som si a sledoval, čo bude ďalej. Hliadka však nešla po bezohľadnej cyklistke, ale sa šla predvádzať deťom zo škôlky.
Piešťany sú krásne mesto, ktoré dbá na svoju čistotu. Priam by som povedal, že sa ľudia predháňajú v tom, ako by čo najlepšie všetko skrášlili. Tentoraz sa vyznamenali „pretekári“ na kosačkách, ktorí tak vášnivo lietali na kúsku trávnika, až sa pod nimi takmer rozhorel. Prášili však riadne ako formule.
