Piešťanec učil v nedeľnej škole, rozdával lieky aj okuliare (2.)

  • Spravodajstvo
  • 21. apríla 2016, 14:22
  • Autor:Viera Dusíková

Po týždni sa opäť vraciame k zážitkom Piešťanca Štefana Patrika Kováča z jeho pobytu v Pakistane druhou časťou rozhovoru.

► Veľkomesto Lahore v kolónii Šama so 14 miliónmi ľudí, kde ste bývali, ponúka veľké rozdiely v životnej úrovni svojich obyvateľov?
V pakistanských veľkomestách sú kolónie ľudí z vidieka bežným javom. Kresťania bývajú pri mestskej stoke. Nežijú v slumoch, majú už jednoduché tmavé, z tehly murované štvorcové príbytky. Po strechách sa dá prechádzať. V obydliach bývajú dve, tri, niekedy aj štyri rodiny s deťmi na veľmi malej ploche. Do izby sa vmestí len dvojposteľ a ostáva asi meter a pol priestoru pre chodenie či stoličky. Zažil som raňajkovanie i obedovanie na posteliach v indickom sede.

► Navštívili ste aj iné pakistanské destinácie?
Videl som aj sedemmiliónový Faisalabád. Cesta z Lahore mi trvala tri hodiny. Zaujali ma tam pamiatky z britskej koloniálnej éry. Prepravovali sme sa na rikši, autom alebo motorkou. Rikše sú motorizované, kedysi ich ťahali ľudia. Za jazdcom na motorke je náprava s dvoma kolesami a sedenie pre dvoch ľudí. Ale často sa tam tiesnia aj šiesti. Všetko prekrýva ľahká konštrukcia s natiahnutými látkami, najmä pre turistov pekne vyzdobenými až vyčačkanýni.

Piešťanec prijal pozvanie svojho hostiteľa.

► Hovorí sa, že pakistanská doprava je kapitola sama o sebe…
Je to des. Medzi prúdmi starých i novších áut a typicky pomaľovanými nákladiakmi sa tlačia motorkové rikše, somármi i ľuďmi ťahané typické ploché vozíky so zeleninou, ovocím či iným nákladom, napríklad roxormi či stavebným materiálom. V tomto zmätku veľmi nebezpečne kľučkujú motorkári bez prilieb. Brzdia alebo pridávajú plyn, strčia sa do medzier medzi autobusy a nákladiaky, obiehajú po krajnici aj inak. Chodci na prvý pohľad bojujú o holý život. Priechody som tam nevidel, križovatky sú obyčajne bez semaforov a všetci sa z akéhokoľvek smeru tlačia do stredu v neuveriteľnom smogu, prachu a na jar i v lete aj v horúčave.

► Lahore je kultúrnym centrom Pakistanu, čím vás zaujalo?
V časoch, keď mesto slúžilo ako centrum ríše Mughalov, vládcov Indie, zmiešali sa tam prvky perzsko-islamskej architektúry s hindustánskym umením. Príkladmi sú Lahore Fort, pevnosť so známou bránou Alamgiri či mešita Badšahi. Moslimovia ju dokončili v roku 1673 a až do roku 1986 jej veľkosť žiadna iná neprekonala. Žiaľ, pamiatky nie sú v najlepšom stave. Rozpadajú sa, niet financií na opravy či rekonštrukciu. Názorne to dokumentuje azda stopäťdesiatročná päťmetrová brána. Uvoľnila sa z pántov, zosunula sa a roky sa jej nikto nedotkol. Svedčila o tom na nej usadená vrstva prachu a špiny.

Chudoba a zátarasy sú v Pakistane na každom kroku.

► Neobávali ste sa o svoju bezpečnosť?
Sprevádzali ma ľudia z mimovládnej organizácie. Sám som, podobne ako v Ugande, ísť nemohol a priznám sa – ani som nenašiel odvahu. Človek s rodinou nerád pokúša osud.

► Vaše odporúčanie Európanom, zaujímajúcim sa o návštevu tejto krajiny?

Bezpečnosť je najdôležitejšia. Návštevníkom odporúčam ísť len do takzvaných bezpečných oblastí, kde je polícia a armáda. Sever je veľmi nebezpečný. V Lahore, centre Muslimskej ligy a premiéra Nawaza Sharifa, sú policajti, armáda na každom kroku aj komandá. Jeho brat Shaibaz Sharif je ministerský predseda časti krajiny Pandžáb so sto miliónmi obyvateľov, polovicou populácie Pakistanu. V horách je usadená pakistanská odnož Talibanu. Žiaľ, útočí na ciele aj južnejšie – v Islamabáde, novovybudovanom hlavnom meste či v Rawalpindi a tiež v Lahore.

Pakistanskí muži s obľubou relaxujú pri vodnej fajke.

► Radil vám niekto pred príchodom do Pakistanu, častého terča teroristických útokov?
Už v lietadle. Po prestupe v Abu Dhabi som dve hodiny letel s Američanom a Filipínkou. Na konci rozhovoru som sa ho spýtal, kam smerujú. Chlap odpovedal, že na Filipíny, najprv do Manily a potom na juh krajiny, tiež sa so ženou zaujímali o mňa. Po skonštatovaní, že idem do Pakistanu, americký spolucestujúci zdvihol obočie a krajinu označil za nebezpečnú. Odporučil mi zvýšiť pozornosť a vyhýbať sa nebezpečným oblastiam. Vraj naposledy počul o Nemcovi, ktorý zamieril do hôr na sever a zaplatil za odvahu životom.

► Odviezli ste si z Pakistanu aj veselý zážitok?

Čas, strávený medzi najchudobnejšími kresťanmi na dedinách, hodnotím veľmi pozitívne, milý je spôsob ich vítania. Už na letisku pristúpili ku mne z môjho pohľadu veľmi netradične, pre nich bežne. Na krk mi dali veniec z čerstvých ruží. Krásne voňali. V dedinách alebo aj pred programom v meste nám tiež dávali také vence, deti sypali lupene ruží na zem pred prichádzajúceho alebo ich hádzali do vzduchu. Zažil som lupeňový dážď a vždy som hlboko vdychoval očarujúcu vôňu, šíriacu sa z kvetov. Chcel som si ju uchovať čo najdlhšie.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 16, ktoré je v predaji od 19. apríla.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava