Petíciu už 12 rokov neriešia

Spolu s prednostkou Denisou Bartošovou ich chlácholil, že ich požiadavky budú vypočuté, len treba počkať – kým sa dostavia Aupark.
Sľúbili, že z mestskej kasy sa postupne vyčlenia prostriedky na projekt aj na realizáciu ciest napojených na dopravný uzol k Auparku. Poslanci však žiadne prostriedky na realizáciu stavby neuvoľnili. Hotové boli len projekty. Roky plynuli. Cesty ostali rozbité, po zime hlboké diery a na fasádach spŕšky dažďovej vody a roztopeného ľadu či snehu.
V roku 2010 opäť poslali list primátorovi R. Cicuttovi: „Po rozkopávke v roku 2005, 2006 a uvedení ciest do pôvodného stavu majú komunikácie nerovný terén, voda po daždi neodteká, stojí na ceste. Kanál na Furdekovej ulici nestíha po silných dažďoch odtekať, asfalt na ceste je povypadávaný. Obyvatelia ulíc si obnovili a zrekonštruovali fasády domov, ale pre zlé cesty a chodníky sa fasády znehodnocujú, čo stojí vlastníkov nemalé finančné prostriedky.“
Sľuby im dával aj nový primátor Miloš Tamajka ešte v rozhodujúcom čase volieb. Aj preto ho časť z dovtedy skepticky naladených signatárov petície volila. Píše sa rok 2018. Od podania petície uplynie čochvíľa dvanásť rokov. Niektorí obyvatelia, čo v centre mesta žili, aj pomreli, no opráv sa nedočkali. Majú azda pomrieť všetci?
„V máji budem mať osemdesiat. Ani netušíte, akú obrovskú radosť by som mala, ak by mi k narodeninám mesto darovalo opravu ulice, do ktorej sme prisťahovali aj s manželom, aby sme tu prežili pokojnú jeseň života,“ povedala so slzami v očiach Zdenka Hromádková, manželka Rudolfa Hromádku, bývalého diplomata. Práve on spolu s ďalšou aktívnou obyvateľkou Annou Martinkovou si celé dlhé roky veľmi slušne a veľmi diplomaticky vymieňali korešpondenciu s predstaviteľmi mestskej správy.
Oslovovali i poslancov, sledovali a navštevovali každé zasadanie zastupiteľstva, kde sa schvaľovali rozpočty mesta. Ani v jednom z nich sa nedočkali schválenia vytúženej položky na kompletnú rekonštrukciu uvedených ulíc, do ktorých sa do dnešného dňa nič neinvestovalo. Cesty sú stále rozbité, chodníky zafľakované. Obyvatelia si tu vyše roka užili blata aj prachu. Aj preto vtedy spísali petíciu.
Zmenili sa predstavitelia mesta aj poslanci. Zúfalí obyvatelia si pozisťovali i to, či náhodou niektorý z poslancov nebýva v ich štvrti. Mohlo by mu teda záležať na vzhľade okolia jeho obydlia. „Nebýva, nik zo súčasného poslaneckého zboru tam nežije…“ skonštatovala Z. Hromádková.
Je teda možné, aby sa v Piešťanoch stal zázrak a ulice sa konečne obliekli do nového šatu? „Na rekonštrukciu uvedených ulíc je spracovaná projektová dokumentácia, ktorá rieši komplexnú rekonštrukciu týchto ulíc (vozovky, chodníky). Na realizáciu rekonštrukcie daných ulíc však v rámci rozpočtu mesta na rok 2018 nie sú schválené finančné prostriedky,“ znie najčerstvejšia odpoveď hovorkyne Mestského úradu v Piešťanoch Evy Bereczovej z 20. marca 2018.
„Toto čítame už niekoľko rokov, nie je to pre nás novinkou,“ skonštatovala sklamaná Piešťanka. Koleso sa točí ďalej. A stále ide naprázdno.