Peter Pontes: Postavte aquacentrum, ja pôjdem aj tak na Evu

… a vicemajster Rakúska v plávaní veteránov, vybehol po redakčných schodoch ako mladík. Pohodlne sa usadil a pustil sa do rozprávania.

Cez bránu kúpaliska vošiel 16 500-krát!

„Chodil som do plaveckej experimentálnej triedy, ktorú zriadili na ‚štvorke‘ škole," zaspomínal na svoje plavecké začiatky. „Podobné boli v rámci Československa len v Prahe a v bývalom Gottwaldove. Aj to vám už napovie, akú výnimočnú príležitosť sme vtedy mali my, Piešťanci, vďaka existencii kúpaliska Eva. Trénoval nás Laco Bačík. Mojimi spolužiakmi boli Peter Habarta, Viktor Nižňanský, Marika Vráblová, Zuzka Dekanová, Stanislav Okapec, Ľuboš Bahní k, a nesmiem zabudnúť na Darinu Kočiovú – tak sa za slobodna volala matka Martiny Moravcovej.
Ak som na niekoho zabudol, nech mi láskavo prepáči. Boli sme silný ročník a po nás prišli ďalší. Za to, že sme tak intenzívne športovali a písali históriu piešťanského plávania na Eve, chcem poďakovať, žiaľ aj keď už neskoro, nášmu nebohému učiteľovi telesnej výchovy Štefanovi Esterovi." Obľúbený telocvikár mal podľa neho zvláštnu schopnosť pritiahnuť deti k športu. O výsledkoch a úspechoch svojich žiakov viedol podrobné zápisy, ktoré vždy na konci roka zverejnil.

„Niekde tam, v jeho tabuľkách, je zapísaný aj môj žiacky rekord v plávaní. Sto metrov kraul, alebo ak chcete – voľný spôsob, som vtedy zaplával v čase 1:04,1 minúty. To som bol len na zédeeške a okrem plávania som sa venoval aj atletike. Išli mi skôr technické športy ako hod diskom a vrh guľou. Dnes už presne nezrátam, koľkokrát sme boli za naším učiteľom, aby nám požičal tretry, disk či guľu aj na letné prázdniny. Ochotne nám vyšiel v ústrety, len aby sme mali všetko, čo potrebujeme.
No a my sme sa vyjašili na ihrisku, potom šli na Evu, trénovali, ale aj užívali si toho zvláštneho fluida, ktoré cítite, iba keď sa mokrí vynoríte z bazéna, odfrknete kvapky sírou voňajúcej vody, kúpite si v bufete moravské klobásky a kofolu. No a potom si s kamarátmi zahráte futbal alebo volejbal neďaleko bazéna, okolo ktorého sa krútil celý náš život…" Vzali sme si kalkulačku a vyrátali, že za tridsať rokov, ktoré Peter Pontes strávil na Eve, vošiel cez jej bránu asi 16 500-krát!

Eva je dobrá taká, aká je

Ak Peter skočil minimálne päťkrát zo štartovacieho stupienka či z okraja bazéna do vody, potom to bolo dovedna asi 82 125 skokov. „Toľko?" začudoval sa a ústa sa mu mimovoľne rozšírili do žiarivého úsmevu. „Boli dni, keď som skočil do bazéna aj tridsaťkrát, to sa takto rátať nedá. Aj preto mi je za Evou smutno, keď je cez zimu zatvorená. Akoby sa mi zo života stratil niekto veľmi blízky. Želám si, aby aj nasledujúce generácie zažili tú neopakovateľnú atmosféru.
Veľmi si prajem, aby Evu opravili. Netreba ju meniť k lepšiemu, ona je dokonalá taká, aká je. Len by mala byť novšia a bezpečnejšia. Ak by ju opravili a niekto by v Piešťanoch postavil na inom mieste luxusný bazén alebo hoci aj celé aquacentrum s toboganmi a vodným svetom, mohol by byť obložený zlatými dlaždičkami, ja sa otočím, namierim si to na Kúpeľný ostrov a budem trpezlivo stáť v rade pred pokladňou Evy.
Budem počúvať špľachot jej vody z vodotryskov nad bazénom pomiešaný s výkrikmi detí, smiechom opaľujúcich sa dievčat a žien a mávať svojim dávnym priateľom a pýtať sa ich: Ako? A oni by mi odpovedali – Dobre, ako inak môže byť na Eve?"

Menia sa iba plavky, technika ostáva

Peter Pontes aj počas tohto leta trénoval na kúpalisku, ktoré fungovalo vďaka vodným pólistom, ktorí ho prevádzkovali. „ Voľakedy som aj ja hral vodné pólo, bol som reprezentantom ČSSR. Pár rokov som hral v Topoľčanoch, potom som sa vrátil naspäť do Piešťan. Ale teraz je mojou doménou veteránske plávanie. Venujem sa mu asi desať rokov. Najintenzívnejšiu prípravu mám tesne pred majstrovstvami – dolaďujem formu, trénujem výbušnosť, reakcie, obrátky, techniku. Aj keď si to človek ťažko priznáva, roky plynú.
Ale, chvalabohu, v plávaní sa menia iba módne trendy plaviek, technika ostáva. Ešte aj obrátky kifferovky – rýchle kotrmelce vo vode na konci bazéna – sú stále rovnaké. Sú rýchlejšie ako normálne obrátky, takže plavec, ktorý si ich dokonale nacvičí, získava na pretekoch cenné stotinky sekundy." Ako ale plavec pozná, že sa blíži k obrátke? Peter sa usmial a dodal: „Na dne bazéna je nakreslené téčko. Vidím ho a v hlave sa mi zopne – už môžem otočiť, ale ešte musím raz zabrať pravou rukou.
Aj preto je dôležité, aby sa plavec v cudzích mestách rozplával, zžil sa s bazénom, presne si premeral, kedy sa otočí, aby podal plnohodnotný výkon." Ten ale prichádza pri veteránskom plávaní aj po hodinách drilu mimo bazéna. Pontes cvičí denne asi hodinku. „Šliapem na bicykli, skáčem cez švihadlo, dvíham činky. A, samozrejme, dva-tri krát týždenne si idem zaplávať. Cez leto na Evu, cez zimu využívam bazén v hoteli Sĺňava. Bez plávania by som už ani nevedel žiť.
Stalo sa mi drogou. Priznávajú sa k tomu nielen maratónci, ale aj iní športovci." Vraj aj hokejistom či krasokorčuliarkam chýba tá typická vôňa a chlad ľadu. Mnohým plavcom v Piešťanoch zasa učaroval smrad vajcovky na Eve.

Veteráni nemyslia na staré železo

Tento vyznávač veteránskeho plávania si vyskúšal majstrovské zápolenia v Slovinsku, Taliansku, Čechách, Maďarsku i v Rakúsku. V roku 2007 na majstrovstvách Európy obsadil v slovinskom Kranji, kde bolo celkovo štyritisíc účastníkov, na 100 metrov voľný spôsob šieste miesto a na 50 metrov voľný spôsob 11. miesto vo svojej vekovej kategórii. V roku 2004 v talianskom Riccione si počínal tiež vynikajúco. Na tamojších majstrovstvách sveta sa umiestnil vo svojej vekovej kategórii na 50 a 100 metrov voľný spôsob na krásnom 23. mieste. „Bolo tam celkovo desaťtisíc pretekárov a vládla tam vynikajúca atmosféra.
Len čo sme doplávali, vysušili sme sa a išli na tribúnu povzbudzovať svojich súperov. Je úžasné sledovať, ako 80-ročný pán alebo pani skáče z desaťmetrovej veže do vody alebo ako sa v bazéne ladne a svižne pohybujú 60-70-ročné akvabely. To už je vyšší level vnímania plávania. Vtedy si uvedomíte, koľko úsilia musia dať starší ľudia už len do toho, aby napríklad doleteli z Ameriky alebo z Japonska do Európy, vybavili si všetko potrebné na letisku, ubytovali sa v cudzom prostredí a ešte aj podali vynikajúci výkon v bazéne, keď ich rovesníci si dávajú napríklad doma po obede ‚šlofíka‘ na gauči.

Aj keď sa to nepatrí, počúval som rozhovory osemdesiatročných plavkýň. Nebavili sa o chorobách, liekoch, varení a vnukoch. Niesli sa asi v tomto duchu: – Marika, veď som ti hovorila, že tú ruku pred obrátkou musíš lepšie vystrieť a dať silnejší odraz… – Poznám aj 80-ročného pána z Košíc, ktorý prekonal infarkt. Nestihol síce jeden memoriál, ale na ďalší sa aj napriek možnému ohrozeniu chystá. Ale on si svoju chorobu nepripúšťa, zahodí ju za hlavu a ide ďalej.
Verím, že s takýmto zmýšľaním sa oplatí žiť. Náš život má potom iný, vzácnejší rozmer. Lebo keď je človek spokojný sám so sebou, dokáže rozdávať viac radosti aj iným. A o tom to je – tešiť sa zo života, aj keď nám roky pribúdajú. Staroba nemusí byť nutne iba o starom železe," dopĺňa.

Na Eve padli dva svetové rekordy

Svedčí o tom napríklad aj pán Vítězslav Svozil, ktorý v roku 1957 vytvoril na Eve svetový rekord na sto metrov prsia. Vydržal mu desať dní, potom ho prekonal nejaký Japonec. „Ďalší svetový rekord na Eve urobil v roku 1945 Ľudovít Komadel," pripomína P. Pontes. „Ten plával 400 metrov prsia, ale mal smolu, lebo tam nebolo dosť rozhodcov, aby mu ho oficiálne uznali. Vidíte, aká bola naša Eva svetová?

Schádzali sa tu skutočne najlepší plavci sveta. Myslím si, že aj preto by sme jej mali vrátiť to, čo jej dlhujeme. Eva je ako zvodná žena a povedzte, ktorá žena by nechcela nové šaty a pár pekných žiarivých šminiek?"