Očami navrátilca: Piešťany vyzerajú horšie ako po vojne

Po ceste zo Schwechatu som ho upozornil, že Piešťany sa za tých tridsať rokov veľmi zmenili, aby sa nedivil. Najprv som ho zaviezol do Tesca. Nato len mávol rukou, že to pozná, že také hypermarkety oni vraj majú v každom malom mestečku. Tak som skúsil nový Lidl. Tiež mával rukami, že to je len taká šopa. On sa chce najprv pozrieť na tie miesta, kde sa kedysi hrávalo a tancovalo. Keď sme vstúpili do Edenu, vítali nás cudzojazyčné nápisy a slávna tančiareň sa zmenila na akúsi závodnú jedáleň pre neeurópskych hostí. Utekali sme odtiaľ. Vraj sa ide radšej pozrieť do Srdiečka. Hovorím mu, že to už neexistuje. Neveril mi. Keď tam našiel sklenú prístavbu kasína, začal po anglicky nadávať. Potom chcel ísť do hotela Lipa, kde kedysi hrával na saxofóne. Nič som mu radšej nepovedal, ale keď uvidel tú zrúcaninu, už vôbec nechápal. Povedal som mu, že sa to rekonštruuje. A on že odkedy? Hovorím, že už takých tridsať rokov. Ale keď sme sa išli pozrieť na Slovan, tak len zalamoval rukami. „Toto ste nechali takto schátrať, a nie je vám to ľúto?“

Čo som mu mal povedať. Aj tak by nerozumel tým naťahovačkám, ktoré sú okolo slávneho hotela. Veď ani ja sám im nerozumiem. „A kde ja ten starý dobrý Kominár, kde som chodil na halušky a na dobré víno, to ste azda nezbúrali?“ Hrdo som mu ukázal rozsiahly Aupark, aby pochopil, že jeho starý Kominár mu musel ustúpiť. Nehovoril nič, len krútil hlavou. Tak sme sa pobrali do drevených búdok naproti Auparku, že tam si niečo dáme. Letmo si to tam pozrel, čosi po anglicky povedal a dodal, že toto je hanba mesta a vraj toto starý dobrý Kominár nikdy nenahradí.

Nakukol aj za tie búdy, ale zrovna tam skladali kovový šrot, hneď za chrbtom nového kostola. Pýtal sa ma, čo to má znamenať. Povedal som mu, že aj takto sa tu daktorí ľudia živia. „Ale prečo práve uprostred mesta?“ opýtal sa. Z druhej strany drevených stánkov boli zase len prázdne búdy a dvory. Na to mi povedal: „Toto mesto asi nikto neriadi, lebo keby tu bol akýsi stavebný úrad alebo akási radnica, toto by nikdy nemohli povoliť. Staré pamiatky sa búrajú a v strede mesta je šrotovisko a búdy. Za tých pár dní som nenašiel jediné miesto, kde by som si mohol zaspomínal na staré časy.“

Keď som ho po pár dňoch vyprevádzal k vlaku do Vysokých Tatier, zadíval sa na tie búdy pred stanicou a povedal mi: „Piešťany teraz vyzerajú horšie ako po vojne. Samá zrúcanina a samá búda. Dúfam, že aspoň v Tatrách nezbúrali hory.“