Nad výstavbou mestskej plavárne opäť visia otázniky

Podľa webovej stránky mesta rozhodovanie o tom, aký bude mať plaváreň bazén, spôsobujú rozdielne záujmy v jeho parametroch na jednej strane vodných pólistov, ktorí potrebujú bazén s minimálnou hĺbkou 1,85 metrov, a na druhej strane stojí požiadavka plaveckých klubov, ale najmä širokej verejnosti, ktorým vyhovuje počiatočná hĺbka 1,2 metrov, pozvoľne sa prehlbujúca. Nakoľko bazén s minimálnou hĺbkou 1,85 m by bol pre deti, ale i začínajúcich plavcov nevhodný a doslova nebezpečný.

V súčasnom období oba druhy športov – vodné pólo i plávanie – využívajú rozdielne bazény. Kým plavecké kluby našli svoje útočisko v 25-metrovom krytom bazéne v hoteli Sorea a mesto im ročne vypomáha 50-tisícovou dotáciou, vodní pólisti už roky využívajú 50-metrový bazén kúpaliska Eva s priemernou ročnou dotáciou z mestskej pokladne v objeme okolo 30-tisíc eur.

O dôstojných podmienkach pre oba tradičné piešťanské športy pod jednou strechou sa hovorí už dlho. Kúpalisko Eva by po rekonštrukcii svojej krytej plavárne, ktorá je pre nevyhovujúci stav niekoľko rokov zavretá, mohlo tieto požiadavky spĺňať, avšak areál patrí súkromnému vlastníkovi, Slovenským liečebným kúpeľom Piešťany, a mesto do privátneho majetku verejné prostriedky nemôže investovať a ani naň žiadať prípadné dotácie z eurofondov.

Ešte pred rokmi za predchádzajúceho vedenia mesta sa zrodil projekt plaveckého centra s viacerými bazénmi s celoročnou prevádzkou pri plánovaných nákladoch na výstavbu sedem miliónov eur. Ten však súčasné vedenie stoplo hneď po svojom nástupe na radnicu. Vraj si mesto takýto nákladný projekt nemôže dovoliť a aj jeho následné ročné prevádzkové náklady bez prístupu k termálnej vode by mestskú pokladňu nadmieru zaťažovali.

O niekoľko mesiacov neskôr prišiel s ponukou na výstavbu plavárne súkromný investor Oskar Gaál, ktorý mestu ponúkol jej výstavbu bez zaťaženia verejných prostriedkov s tým, že za to požadoval pozemky pod plaváreň za symbolickú sumu. Postavenú plaváreň by jeho spoločnosť Bazenprojekt tiež prevádzkovala a mesto by tento objekt dostalo po tridsiatich rokoch bezodplatne do svojho vlastníctva.

Súkromná spoločnosť Bazenprojekt mala k požiadavke pozemku za jedno euro nastavenú i ekonomickú udržateľnosť svojho zámeru pre plaváreň s 25-metrovým bazénom so šiestimi dráhami s hĺbkou vody od 1,2 do 1,6 m a výukový bazén 12×4 m s hĺbkou 0,8 m. Kapacita plavárne bola naprojektovaná na 40 osôb na hodinu. Zázemie mala tvoriť šatňa pre sto návštevníkov. K tomu wellness s kapacitou 40 osôb na tri hodiny a bistro s 25 sedeniami.

Priemernú výšku vstupného na osobu investor odhadol na 2,50 eura za hodinu využívania krytej plavárne alebo wellnessu.

Tento projekt sa však rozplynul skôr, ako vôbec začal naberať konkrétnejšie kontúry pre následné požiadavky mestského zastupiteľstva, a to najmä poslancov zoskupených pod vedením Tomáša Hudcoviča v klube Spoločne pre Piešťany. Uznesenia nimi iniciované obsahovali požiadavky na rôzne finančné záruky od súkromného investora, ale aj zmeny hĺbky bazéna tak, aby vyhovoval aj vodnopólistom. Tieto skutočnosti privátny investor vyhodnotil ako pre neho neprijateľné a od ponuky na výstavbu plavárne v Piešťanoch koncom leta minulého roka odstúpil.

Z čistého neba sa však myšlienka plavárne podľa projektu O. Gaála ocitla na rokovaní mimoriadneho mestského zastupiteľstva, ktoré primátor Miloš Tamajka zvolal na 28. októbra minulého roka. Ako sám potvrdil, v tom období mu mestská plaváreň už desať dní nedala spávať, a tak sa rozhodli prevziať projekt Bazenprojektu a pustiť sa do výstavby plavárne vlastnými silami. K tomu však potreboval súhlas mestského zastupiteľstva, a tak ho narýchlo zvolal, nakoľko termín výzvy na žiadosti o dotácie v tomto operačnom programe s názvom Interreg SK-HU sa končil už o tri dni.

Plaváreň na okraji mestského parku plánovali začať stavať už na jar tohto roka a jej výstavba by mala stáť 2,8 miliónov eur. Pritom takmer 900-tisíc chceli zabezpečiť prostredníctvom eurofondov, o ktoré žiadali tri dni pred ukončením termínu zasielania žiadostí, 180-tisíc eur získala radnica pri predaji pozemkov investorovi rekonštrukcie hotela Atóm. Ďalších 120-tisíc je v rozpočte už vyčlenených na pôvodný zámer prekryť kúpalisko Eva počas zimy nafukovacou halou. Spolu je to však len niečo nad jeden milión eur a zvyšok by mal vykryť bankový úver, ktorý si chce mesto na tento účel zobrať.

Jar je však už za dverami a radnica namiesto poklepkávania na základný kameň mestskej plavárne organizuje anketu, akú plaváreň ľudia vlastne chcú.

V kruhoch blízkych mestskému úradu sa však už dlhšiu dobu povráva, že mesto prostriedky z eurofondov nezískalo, a tak sú predbežné výpočty s ohláseným podielom európskych peňazí neplatné. Ak by radnica chcela začať naozaj stavať, musí si na to zobrať úver v objeme takmer 2,8 miliónov eur, čo s ohľadom na už i tak napätý mestský rozpočet na rok 2017 neprichádza do úvahy, nakoľko by mesto s veľkou pravdepodobnosťou porušilo zákony o rozpočtových pravidlách samospráv. To by však znamenalo pre Tamajku už druhý výrazný neúspech, ako dodržať jeho nosný predvolebný sľub o bazéne s termálnou vodou pre Piešťany. 

V tom prvom prípade sa z nádejných investorov českej rodiny Zemekovcov, ktorých osobne na jar roku 2015 verejnosti na tlačovej konferencii predstavil, vykľuli kriminálnici, ktorí majú vo svojej domovine veľké problémy so zákonom a prvostupňový súd dvoch z trojčlenného klanu odsúdil na dlhé roky vo väzení za podvody v solárnej energetike.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 7, ktoré je v predaji od 21. februára.