Mesto oživili havrany a kavky
Viacerí ľudia si mohli všimnúť, že v ich okolí sa aktuálne zvyšuje počet havranov a niekde i kaviek. Kavky a havrany sú navyknuté na vzájomné fungovanie aj v období hniezdenia a nerozlúčia sa niekedy ani počas migrácie. Pravidelne sa na spoločnú cestu vydávajú na jeseň, keď ich to ťahá do teplejších oblastí s dostatkom potravy.
Na miestach, odkiaľ pochádzajú, sa už totiž priveľmi ochladilo, resp. prirodzená potrava je pod snehom. Na jar môžeme pozorovať podobný jav, keď sa tieto zmiešané kŕdle cez naše územie vracajú severovýchodným smerom, teda tam, kde hniezdia.
„Potravou týchto druhov sú semená, orechy a iné plody poľnohospodárskych a divo žijúcich rastlín. Na ich prítomnosť upozorní výrazný hlasový prejav, ktorý používajú na dorozumievanie sa medzi sebou. Sú to spoločenské vtáky, na rozdiel od spevavcov ich netreba prikrmovať. Nemusíte sa ich ani báť, neublížia človeku ani domácim miláčikom. Sú krotké, zvyknuté na ľudí, keďže veľa z nich hniezdi v mestách,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Cez Slovensko buď prelietajú, alebo tu ostanú celú zimu. Zdržiavajú sa v intraviláne, resp. v periférnych oblastiach ľudských sídiel. Nocujú v skupinách, často niekoľko sto až tisíc jedincov. Uprednostňujú nížiny a kotliny, teda rovinaté oblasti. „Niektoré krkavcovité vtáky, kam havrany patria, využívajú návyky človeka, aby sa jednoduchšie dostali k potrave. Napríklad hádžu orechy v škrupine z výšky na zem či pod kolesá áut, aby sa dostali k jadrám,“ vysvetľuje R. Slobodník.
Havran je v nemilosti niektorých ľudí, pretože je neprávom považovaný za škodcu plodín a dokonca sa mu pripisuje negatívny vplyv na drobnú poľovnú zver. Žiadna z desiatok dostupných odborných štúdií však toto tvrdenie nepreukázala. Ide o smutné dedičstvo minulosti – tzv. tradíciu lovu krkavcovitých druhov. „Tento pretrvávajúci negatívny postoj je pravdepodobne jednou z hlavných príčin, prečo sa celé kolónie z voľnej krajiny presúvajú do miest a obcí a prečo tiež dramaticky klesá počet havraních kolónií v našej prírode. Kedysi boli oveľa početnejšie,“ konštatuje ochranca.
Význam havraních kolónií možno pekne ilustrovať na príklade populácie sokola červenonohého na východnom Slovensku. Kedysi tento sokolí druh preferoval havranie kolónie natoľko, že v nich hniezdila celá tamojšia populácia, teda niekoľko desiatok párov. S ústupom havranov sa vytratil aj dnes už kriticky ohrozený druh. „Od roku 2012 sa v rámci medzinárodného projektu Life Redfoot snažíme o návrat sokola červenonohého do prírody postupnou realizáciou aktivít s dlhodobým efektom,“ dopĺňa Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Boj o záchranu vzácneho sokola ochranári začali západnom Slovensku. Dostavujú sa výsledky po tom, ako v roku 2012 nehniezdil ani jediný pár sokola červenohého. V roku 2017 vyviedlo 15 párov 41 mláďat. Pre dosiahnutie úspechu je základným predpokladom dostatok prirodzených hniezd, pretože sokoly si tie svoje postaviť nedokážu. Okrem havranov tu zohrávajú kľúčovú úlohu straky i vrany.
Havranie kolónie je možné veľmi efektívne podporiť, keď havranom ponúkneme odrezky konárov z viniča alebo ovocných stromov ako materiál na stavbu hniezd. Takto môže pomôcť každý človek. „Sme veľmi radi, že sa nám tiež podarilo presadiť úplný zákaz lovu krkavcovitých vtákov v rámci piatich Chránených vtáčích území na ploche viac ako sto kilometrov štvorcových. Sú to lokality, kde sokol červenonohý v minulosti hniezdil, a my veríme, že aj vďaka našej usilovnej práci sa sem ešte niekedy vráti,“ uzatvára Slobodník.
