Letničky sú už vysadené, nová kúpeľná sezóna sa môže začať

I keď miesta záhonov sa nezmenili, pracovníci Služieb mesta Piešťany zasadili kvietky aj tam, kde predtým neboli.
Novinkou tohto roka je i filozofia výsadby letničiek. Hovorí o nej mladý záhradný a krajinný architekt a biotechnik krajinnej zelene Denis Bechera: „Netradičná koncepcia výsadieb letničiek sa pre rok 2018 nesie v znamení secesie – architektonického, umeleckého a výtvarného štýlu. Ten bol populárny na prelome 19. a 20. storočia, ovplyvnil vzhľad a smerovanie Piešťan v období, keď kúpele a centrum mesta pretváral Ľudovít Winter spolu s úzkym kruhom investorov, stavebníkov a architektov. Práve tento rok si pripomíname päťdesiat rokov od úmrtia tohto významného človeka pre Piešťany. Na jeho poctu som navrhol skladbu letničiek na záhonoch v štýle secesie.“

Návrat atmosféry za Winterovcov
Secesia je typická svojou pompéznosťou, preferovaním rastlinných a kvetinových motívov a využíva pestré a rozmanité tvary. Zároveň sú pre ňu typické farby, ktoré sú zladené buď do studených, alebo teplých tónov. Predstavitelia tohto obdobia sú napríklad Gustav Klimt a Alfons Mucha, ktorí tvorili v blízkosti Piešťan a okolia.
Práve dielo Muchu „Buď požehnaný, prameň zdravia“ v hodnote takmer stotisíc eur, ktoré umelec namaľoval v roku 1932 a venoval ho z vďaky za starostlivosť piešťanským kúpeľom, sa stalo predlohou novej slovenskej poštovej známky. Zabodovala v medzinárodnej konkurencii, stala sa piatou najkrajšou známkou sveta a tiež krištáľovou známkou Slovenska.

Secesia má stále svojich obdivovateľov. A týmto štýlom sa nadchýnajú celé generácie. Aj v Piešťanoch ju možno postrehnúť v najmenších detailoch výzdoby interiérov a exteriérov budov, mobiliáru – lavičky, lampy, nádoby na kvety a podobne. Je to štýl zameraný na detail a estetiku a je to posledný štýl, ktorý je badateľný vo všetkých sférach architektúry, dizajnu a umenia.
„Záhony letničiek v štýle secesie a na základe tejto inšpirácie vysadili moji kolegovia podľa plánov tak, aby tvorili zmes tvarov, výšok a štruktúr, ktoré sú zladené do dvoch farebných kombinácií – teplá a studená v odtieňoch. Teplá kombinácia je vo farbách žltej, béžovej, oranžovej, tehlovej, lososovej. Na vyladenie slúži biela, akcent tvorí červená a fialová. Studenú kombináciu tvoria farby ružová, fialová, lososová, hnedočervená. Vylaďuje ich biela, akcent opäť poskytuje červená a žltá. Farby sú skombinované tak, aby lahodili oku a pôsobili príjemne a harmonicky. Pozorovateľa by mali priblížiť do tohto obdobia plného kvetov a ladných tvarov. Pestrá zmes je podporená exotickejšími rastlinami, ako sú Canna indica alebo Cleome spinosa. Návrhy a výsadby by mali mať vždy emóciu, náboj a myšlienku,“ vymenoval D. Bechera.

Účelnou ozdobou sú staré kmene
V parku pri futbalovom štadióne, ale aj na okraji ihriska s pirátskou loďou či pri cyklotrase pribudli na trávnikoch veľké kmene vyplavené riekou Váh. Umiestnené sú tak, aby kompozične dotvárali priestor, dalo sa na nich oddýchnuť, posedieť či vyskúšať si svoju šikovnosť a popreliezať cez ne. Kto chce, môže sa pri nich odfotiť.
„Kmene starých stromov sme osadili na troch miestach. Symbolizujú príbeh Piešťan, respektíve tri piliere mesta – vodu, piesok (zem) a slnko. Tieto kmene sme dotvorili výsadbami okrasných tráv a trvaliek s doplnkom letničiek ako štylizácia týchto elementov. Kmene drevín sú majestátne a tvoria súčasť prostredia,“ skonštatoval autor návrhu.

Pochvaľoval si pritom spoluprácu so Slovenským vodohospodárskym podnikom, jeho odštepným závodom hať Drahovce a Piešťany. Práve vodohospodári mestu kmene poskytli, previezli i osadili. „Som presvedčený, že budú zároveň slúžiť ako miesto na fotenie, ako kulisa pre návštevníkov a turistov. Napríklad pri kmeňoch pri futbalovom štadióne sa v určitom zornom uhle odkrýva pekná kulisa parku. Celá kompozícia pri ihrisku Pirát bude symbolizovať život, slnko. Navyše, brvná sú na svetlom, slnečnom mieste. Preto ich budú vhodne dopĺňať žiarivé kvety a trávy v zlatých odtieňoch. Nebudú však tvrdé, rezavé, ale mäkké, aby deťom, ktoré tu budú behať a preliezať, neublížili,“ upozornil odborník.
Zaradom sme spolu s ním prešli všetky zaujímavé záhony mesta. Začali sme pri kine, kde nám vymenoval i skladbu svetlejších druhov letničiek, ktoré sa postupne zdvíhajú od chodníka smerom ku kinu. Potom sme sa zastavili pri soche Adama Trajana, kde je záhon vysadený vo farebnej variácii tmavej, bronzovej, červenej, tmavočervenej až bordovej s akcentom bielej a vyladením svetloružovými a žltými odtieňmi.

„Tmavá kulisa tohto záhonu sa pri zapadajúcom slnku javí, ako keby záhon žiaril a hrejivé farby tleli ako oheň,“ vysvetľuje architekt. Obdivovali sme nielen floristické práce – kvetinami vyzdobené motýle či kôš plný letničiek pri múzeu i kúpeľnej dvorane, ale aj vysadené letničky na pešej zóne pri mostíku lásky i v ďalších priestoroch. Tam sa objavujú napríklad viaceré šalvie či netýkavky. Aj tu sa záhon dvíha dozadu, aby mal pozorovateľ čo najvyšší záber farieb. Letničky na Winterovej ulici krášlia aj okolie stromov.
„Vysádzame všetky miesta zaradom. Aj okolie pomníkov či pamätníkov, záhony okolo kruhových križovatiek, na stanici i Staničnej ulici či pri Kruhovke. Tam sme robili priamy výsev. Naši pracovníci vysádzajú aj mobilnú zeleň po meste v podobnom štýle.“

O rastliny sa stará armáda ľudí
Je už len naozaj na počasí a klíme, ako pomôže kompozície zapojiť a ukázať ich v plnej sile. Počasie je nevyspytateľné, ale dúfajme, že sa jednotlivé druhy a zmesi vysporiadajú s týmto faktorom. „Mohutnejšie druhy ako Zinnia, Callistephus alebo Rudbeckia, Dahlia či Cosmos potrebujú svoj čas, aby sa prejavil ich krásny efekt kvitnutia a mohli ukázať aj svoju veľkosť a proporcie,“ upozornil D. Bechera na podmienky, za akých sa kvetom bude naozaj dariť.
Zaujímavosťou bude i dotvorenie Kolonádového mosta pri príležitosti uctenia si pamiatky Ľudovíta Wintera. „Kolonádový most skrášlime ružovými výsadbami v secesnom štýle. Bude to veľmi príjemne ladiť s blankytnou modrou a bielou, ktorá je pre toto miesto charakteristická. Vytvoríme tak peknú vstupnú bránu do kúpeľov, ktorá bude lahodiť oku.“

Denis Bechera upozornil aj na bylinkovú záhradu, skalku v mestskom parku, ktorej autorkou je Eva Wernerová. Tu Služby mesta Piešťany dosádzajú k trvalým druhom byliniek jednoročné, akými sú napríklad bazalka či oregano. „Človek tu môže zažiť aromaterapiu vďaka pestrej skladbe voňavých bylín. Nechýba mäta, nepeta, kocúrnik, cesnaky, pažítka mliečnik či kostihoj. Pri krajinných návrhoch je dôležité, aby sa zakomponovali do priestoru aj nejaké extra prvky, využili sa efekty rastlín, akou je napríklad vôňa. V parku preto môžete aj bez toho, že by ste si to uvedomovali prechádzaním sa po otvorených priestranstvách, kde prúdi vzduch a uvoľňujú sa silice, zažiť liečivý účinok ich vôní,“ povedal krajinný architekt.
Aby sa všetka zeleň, ktorá sa v Piešťanoch nachádza, a je jej požehnane – okolo 120 hektárov, cítila dobre, zdravo a obdivovane, je nevyhnutné sa o ňu dokola starať. Túto prácu vykonáva 35 ľudí a päť pracovníkov skleníkového hospodárstva sa stará o mobilnú zeleň. Sú to arboristi, záhradníci, floristi, kosci, traktoristi a pracovníci, ktorí ošetrujú živé ploty, vysádzajú a pestujú kvety. Všetci sa každý deň vyberú skoro ráno do rôznych kútov mesta. Polievajú, kopú, režú, strihajú, zvážajú, sadia.
„Stojí nás veľa úsilia udržať hoci len spomínané letničky a trvalkové záhony, ale aj ostatnú zeleň, aby boli krásne a zaujímavé pre ľudí. Aby rastliny aj kvety mali výživu, v tropických teplách najmä vodu. Preto by som chcel poďakovať všetkým svojim kolegom – pracovníkom pod vedením vedúceho verejnej zelene Petra Tekulu za to, že dokážu udržať tú krásu okolo nás tak, ako ju vidíme a vnímame. Je to práca nás všetkých, a tu sa ukazuje, že pracovať ako tím a komunikovať medzi sebou je veľmi dôležité. Je potrebné aj hodnotiť a neustále sledovať krajinný priestor, aby bola tvorivá činnosť čo najefektívnejšia,“ dodal D. Bechera.

Mesto by oživila moderná výsadba
Na otázku, čo by súčasný krajinný architekt dotvoril v Piešťanoch tak, aby boli atraktívnejšie, sa D. Bechera zamyslel: „Chýba mi tu moderný druh výsadieb, ako sú napríklad vertikálna zeleň na moderných budovách a konštrukciách, nejaké zaujímavosti. Aby aj parky boli skrášlené kvitnúcimi krami, doplnené záhonmi. Ale to súvisí aj s množstvom ľudí, ktorí by sa o ne starali. Ale viem si predstaviť, že by sme určitým miestam vtisli nového zaujímavého genia loci, ducha miesta. Prípadne prinavrátili tohto ducha miestam, ktoré sú v súčasnosti zabudnuté. Mám pocit, že niektoré zákutia sú málo využívané. Ich zatraktívnením by sme prilákali návštevníkov, turistov. Dali by sme im niečo, čo si môžu odniesť z Piešťan ako trvalú spomienku a zároveň aby mohli porovnávať. Lebo ľudia radi porovnávajú, hodnotia. Piešťany by si zaslúžili zmenu a oživenie a revitalizáciu niektorých častí, ako je napríklad celý mestský park, staré uličné stromoradia, amfiteáter v parku, nábrežie medzi Kolonádovým a Krajinským mostom či nábrežie medzi Kolonádovým mostom a Domom umenia. Je tu viac miest, ktoré by si zaslúžili pozornosť a zmenu.“