Letisko od bankrotu delí už len niekoľko dní
Priloží už konečne piešťanská radnica ruku k dielu a pomôže zachrániť svoje letisko? Alebo čelní predstavitelia mesta budú i naďalej tému letiska len zneužívať ako svoju osobnú populistickú predvolebnú agendu? Život na letisku je tesne pred kolapsom. Z hotovosti, ktorou akciovka disponuje, vyplatia vo februári mzdy zamestnancom naposledy. Prostriedky už nie sú ani na energie, ale ani na splátky úverov. A tak zatiaľ jedinou istotou je, že ak sa okamžite nenájde riešenie a nepríde finančná pomoc od akcionárov, už v marci hrozia letisku prvé exekúcie.
Po ukončení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Letisko Piešťany, ktoré sa konalo 25. januára, primátor Miloš Tamajka pred novinármi vyhlásil, že ak letisko o finančnú pomoc požiada, on túto žiadosť predloží do mestského zastupiteľstva. Letisková spoločnosť na Tamajkovu verejnú ponuku zareagovala a na radnicu smerovala žiadosť o okamžitú pomoc.
V liste, ktorý predstavenstvo letiskovej spoločnosti Tamajkovi adresovalo, sa uvádza: „Reagujem na vaše vyhlásenie na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti a počas ktorej ste verejne vyhlásili, že ak by prišla z Letiska Piešťany požiadavka na finančnú pomoc od Mesta Piešťany, zvolali by ste mimoriadne rokovanie mestského zastupiteľstva, kde by o takejto veci mali rozhodnúť poslanci.“
V ďalšom liste sa píše: „Verím, že dostojíte svojmu slovu a skutočne dôjde k finančnej pomoci zo strany Mesta Piešťany spoločnosti Letisko Piešťany, nakoľko doteraz pomáhal iba akcionár štát zastúpený ministerstvom dopravy a výstavby a od roku 2008 akcionár Trnavský samosprávny kraj v sume 1,6 mil. eur, pričom túto svoju pohľadávku v roku 2015 kapitalizoval, aby došlo k zníženiu zadlženosti letiska.“
Zlodej kričí: Chyťte zlodeja
Predstavenstvo Tamajkovi v liste pripomína aj závery z rokovania akcionárov z 25. januára, kde kúpeľné mesto primátor zastupoval, že akékoľvek stratégie, ktoré majú byť spracované pre ďalšie zachovanie spoločnosti, sú možné jedine v prípade zabezpečenia okamžitých finančných prostriedkov pre spoločnosť Letisko Piešťany tak, aby bolo možné zaručiť bezpečnú letovú prevádzku, mzdy zamestnancov a nákup médií potrebných pre prevádzku spoločnosti do tohto termínu. Letisková spoločnosť má totiž finančné prostriedky na vykrytie svojej prevádzky už len do konca februára.
Kúpeľné mesto sa však pod vedením Tamajku doposiaľ k letisku správalo iba deštruktívne. Vo svojich populistických heslách donedávna ešte „trojvedenie“ Piešťan v zložení Miloš Tamajka, Michal Hynek a Tomáš Hudcovič vyslovovalo podozrenia z úmyselnej likvidácie letiska zo strany väčšinového akcionára, Trnavského samosprávneho kraja. Padli aj urážky o darmožráčoch vo vedení spoločnosti, ale aj označenia z neschopnosti. Pravda je ale zrejme niekde inde v duchu starého príslovia: „Zlodej kričí: Chyťte zlodeja.“
Na verejnosti všetci traja hlásali, ako o letisko bojujú a aký záujem majú o zachovanie jeho prevádzky. Ale ich kroky v tichosti a utajenosti svedčia o opaku a zablokovaním celého 22-miliónového majetku letiska ho nasmerovali doslovne strmhlavo do bankrotu. Tak si teda objasnime, aký je rozdiel v tom, čo radnica nahlas vykrikuje na tribúnach a čo v skutočnosti reálne robí.
Letisková spoločnosť dlhovala mestu na začiatku roka 2016 niečo nad 400-tisíc eur na nezaplatenej dani z nehnuteľnosti. Nečinnosťou radnice tento dlh narastal a v závere roka mesto svojej akciovke ešte aj pokutovali 200-tisícovým penále z omeškania platieb. A tak sa dlh k dnešnému dňu vyšplhal na rekordných 600-tisíc eur, pričom jednu tretinu z toho tvorí pokuta.
Iné hovoria verejne, iné robia tajne
A aj napriek tomu, že Tamajka verejne v novembri pred novinármi vyhlasoval, že mesto si záložné práva vo výške dlžoby nijako nebude vymáhať, už vtedy bolo jasné, že nehovorí pravdu a verejnosť doslova podvádza.
Mesto Piešťany svojimi rozhodnutiami ešte pred Tamajkovými vyhláseniami 8. novembra 2016 rozšírilo svoje pôvodné záložné práva aj na ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve Letiska Piešťany vrátane infraštruktúrneho majetku spoločnosti, ktorý v súlade so zákonom o letiskových spoločnostiach dokonca ani nesmie byť predmetom záložného práva. Na základe uvedeného sa letisková spoločnosť voči krokom radnice odvolala.
Mesto Piešťany 20. decembra 2016 zrušilo svoje pôvodné rozhodnutia a vydalo nové, na základe ktorých bol na infraštruktúrny majetok spoločnosti uvalený zákaz nakladania s nehnuteľným majetkom a všetok ostatný nehnuteľný majetok bol založený v prospech Mesta Piešťany.
A keďže v súčasnom období letisková spoločnosť nemá ani na výplaty a majetok, ktorý by mohla dať bankám do záruky na nejakú formu preklenovacieho úveru, blokuje mesto Piešťany, je osud letiska definitívne spečatený a jeho bankrot celkom určite príde skôr ako v máji (termín najbližšieho valného zhromaždenia – pozn. red.).
Musia pomôcť akcionári
Pritom riešenie na záchranu letiska exituje. Akciovka má v súčasnosti dlžoby v hodnote 1,9 milióna eur. Znížiť tento dlh o významnú hodnotu možno celkom jednoducho. Šesťstotisícovú pohľadávku Piešťan je možné umoriť vložením pozemkov, na ktoré má mesto záložné právo do majetku letiska, za čo by radnica získala navýšenie svojho akciového podielu v spoločnosti.
Ako vo svojej správe, ktorú radnica nechala vypracovať, uvádza profesor Žilinskej univerzity Antonín Kazda, znížiť zadlženosť sa dá i odpredajom pre leteckú prevádzku nepotrebnej infraštruktúry. Tou je napríklad jeden z nevyužívaných hangárov, za ktorý záujemca o kúpu ponúka pol milióna eur. Nakoľko však chce tento hangár využívať len v súvislosti s leteckou prevádzkou, pred kúpou požaduje záruky, že sa letecká prevádzka v Piešťanoch udrží. Tie sa však v súčasnej situácii neodváži dať nikto.
K odpredaju sú vhodné i pozemky, ktoré sa nachádzajú v blízkosti výpadovky z Piešťan na Hornú Stredu. Podľa odhadu realitného makléra Petra Vozára by ich cena mohla dosiahnuť 50 eur za meter štvorcový a vhodné sú na výstavbu rôznych predajní so stavebninami či materiálom, pre ktorý je dôležitá dobrá prístupnosť nákladnými autami a zároveň hlučnosť z leteckej či pozemnej dopravy by im neprekážala.
Takýmito krokmi aj podľa odporúčania A. Kazdu by letisková spoločnosť získala nielen prostriedky na svoje oddlženie, ale aj finančnú hotovosť na prípadný rozvoj. A. Kazda vo svojej správe v ďalšom hovorí, že leteckú prevádzku na malých letiskách, ako je to piešťanské, nie je možno v priebehu najbližších desať či pätnásť rokov udržať bez dotácií. I tu sa však dá nastaviť model udržateľný pre všetkých akcionárov.
Letisková spoločnosť na to, aby ostala zachovaná, potrebuje ročne
600-tisíc eur. Dvestopäťdesiat si dokáže sama zarobiť a 350-tisíc potrebuje od svojich majiteľov na prežitie, aby nevyrábala ďalšie dlhy. Keď počty zjednodušíme a zaokrúhlime na vlastnícky pomer, 60 percent má trnavský vyšší územný celok a po 20 percent štát a mesto, tak v tomto pomere pomoci je to pre Piešťany suma asi 70-tisíc eur ročne, ktoré by musela radnica pre letisko vyčleniť. A ak by radnica začala šetriť napríklad optimalizovaním mestskej dopravy, za ktorú z verejných prostriedkov utráca ročne takmer pol milióna eur, tak z peňazí, čo takto získa, by pomoc letisku ani nemusela mať podstatný dopad na mestskú pokladnicu.
Piešťanskí politici tému letiska zneužili
Nachádzať tieto riešenia sa však dá, len ak sa všetci akcionári stretnú za jedným rokovacím stolom. To ale v súčasnom zložení vedenia mesta nie je možné, nakoľko viceprimátor M. Hynek, ale aj šéf najväčšieho poslaneckého klubu Spoločne pre Piešťany T. Hudcovič namiesto rokovaní a hľadaní ciest pre zachovanie jednej z piešťanských dominánt si z témy letiska urobili vlastnú predvolebnú agendu pred župnými voľbami a uprednostnili vykrikovanie populistických hesiel na vytĺkanie politického kapitálu pre svoje osobné ambície.
