J. Jánošík: Rekonštrukcia šatní je dohodenie zákazky vopred určenému

  • Spravodajstvo
  • 18. augusta 2016, 13:32
  • Autor:am/pror

Po dvoch rokoch pôsobenia v piešťanskom poslaneckom zbore sa vzdal svojho mandátu Ján Jánošík. Informoval o tom vedenie radnice a aj svojich kolegov na poslednom mestskom zastupiteľstve 27. júna. Jeho posledné slová vo funkcii poslanca boli, že už viac nemieni spájať svoje meno s tým, čo sa deje v samospráve kúpeľného mesta. Poslednou bodkou do jeho pretečeného pohára trpezlivosti sa stala obhajoba „neverejného“ verejného obstarávania na rekonštrukciu šatní mestskej polície radničným právnikom Pavlom Vermešom. Ako hodnotí svoje poslanecké pôsobenie v piešťanskej samospráve, sme sa J. Jánošíka opýtali a tiež sme mu dali priestor, aby svojím pohľadom vysvetlil dianie v súčasnej komunálnej politike v Piešťanoch.

► Ako by ste zhodnotili vaše takmer dvojročné pôsobenie v piešťanskom mestskom zastupiteľstve? Splnili sa vaše očakávania?
Moje očakávania neboli zďaleka splnené, a práve preto aj poslanecký zbor opúšťam. Som si vedomý, že voliči vkladali hlavne do poslancov, ktorí kandidovali v občianskom združení Spoločne pre Piešťany (SpP), veľké nádeje a myslím si, že sme ich nádeje nenaplnili. Taktiež som nadobudol presvedčenie, že sa ani za ďalšie dva roky nič podstatné nezmení, a tak som sa vzdal poslaneckého mandátu.

Mestské zastupiteľstvo trpí neustále problémom ťažkopádneho, pomalého a neschopného rozhodovacieho zboru, ale hlavne zle manažovaného alebo priliehavejšie povedané zle „dirigovaného“ zboru. Možno sa vám paralela s hudobným telesom zdá zvláštna alebo nie práve najvýstižnejšia, ale tak ako v hudobnom orchestri za výsledný súzvuk jednotlivých nástrojov zodpovedá dirigent, aj v poslaneckom zbore je za výsledný efekt zodpovedný primátor a ľudia, ktorými sa obklopil. Ak je zlý dirigent, je aj výkon orchestra mizerný a divákom sa súzvuk nástrojov nepáči obdobne, ako sa nepáči občanom súčasné vedenie mesta a výkon poslaneckého zboru.

Snažil som sa však počas tých dvoch rokov aspoň niečo urobiť. Našiel som potenciálneho investora na výstavbu krytého bazéna, avšak vzhľadom na to, že sme mu vytvorili najhoršie podmienky zo všetkých oslovených miest, je iba malý predpoklad, že by práve do nášho mesta prišiel s touto investíciou, to je pre mňa sklamanie.

Podarilo sa mi tiež dostať do rozpočtu aspoň financie na projektovú dokumentáciu na takú prepotrebnú komunikáciu, akou je pokračovanie Dopravnej ulice od železničného nadjazdu smerom na sídlisko Adam Trajan. Dúfam len, že po mojom odchode nikoho nenapadne túto čiastku vyčiarknuť. Tá cesta mala byť postavená už pred 20 rokmi, pretože už vtedy by citeľne odbremenila centrálnu križovatku pri cintoríne na Bratislavskej ceste a vytvorila by ďalšiu príjazdovú cestu k Trajanu.

Ako predseda komisie pre Bezpečnosť a verejný poriadok som sa zasadzoval za nákup softvéru a hardvéru pre moderný nástroj zefektívňujúci prácu mestskej polície (MsP) s názvom MP Manager, aby sme konečne v meste pocítili ich prácu a aby sa zvýšila ich efektivita. Na poslednú chvíľu sa mi aj tento zámer podaril, čo ma veľmi teší, a zostáva mi iba dúfať, že prácu MsP bude konečne vidieť aj v iných sférach, nie iba pri zakladaní „papúč“. Veľmi by som si prial, aby sa v Piešťanoch zaviedol navrhovaný rezidenčný systém parkovania, ktorý nás aj tak časom neminie, ale zriadený a prevádzkovaný mestom, a nie súkromnou firmou so sídlom na Cypre, ako to je v Košiciach.

► Prečo ste sa rozhodli vzdať poslaneckého mandátu? Uvažovali ste nad tým už dlhšie?
Priznám sa, že s myšlienkou vzdať sa mandátu som sa pohrával už dávnejšie. Do zastupiteľstva som kandidoval s veľkými predsavzatiami dostať mesto z letargie a naštartovať proces návratu k tomu, aby sa opäť stalo vyhľadávaným centrom cestovného ruchu a aby hlavne mladí občania nemuseli z Piešťan utekať za prácou do iných miest alebo do zahraničia. Cítil som akýsi nesplatený dlh občanom Piešťan, ktorý vznikol počas môjho pôsobenia v zastupiteľstve za „primátorovania“ Ivana Mrázika. V tom čase som mal totiž rozbehnuté vlastné podnikanie a času na aktivity smerujúce k zlepšeniu života v meste mi zostávalo žalostne málo. Po mojom návrate do Piešťan som preto s radosťou prijal ponuku mladých ľudí v občianskom združení SpP pridať sa na ich spoločnú kandidátku ako nezávislý kandidát. Myšlienka spoločnej kandidatúry priniesla svoje ovocie, aj keď sa nenaplnil jeden zo základných cieľov SpP – obsadiť primátorské kreslo. Ale za úspech sa rozhodne dalo považovať 11 poslancov SpP v mestskom parlamente. Myslel som si, že máme aspoň v základných a principiálnych otázkach rovnaké alebo aspoň kompatibilné názory, že sa nám podarí nájsť v rámci klubu poslancov SpP spoločné riešenia a to, že primátor a jeho zástupca, ktorý bol v akejsi nepísanej opozícii, nebude takou veľkou prekážkou pri plnení našich cieľov, ku ktorým sme sa občanom počas volebnej kampane zaviazali. Postupne som však „triezvel“ z tohto naivného nazerania a zisťoval som tiež svoju nemohúcnosť čokoľvek zmeniť, respektíve ovplyvniť, pokiaľ neexistuje snaha veci zmeniť zo strany vedenia mesta, prípadne jednotný postup aspoň v rámci poslaneckého klubu SpP. A tak moja snaha, ale taktiež aj hŕstky podobne rozmýšľajúcich poslancov dostať od primátora ihneď v začiatku plán realizácie jeho „vízií“, ktoré sľuboval na svojich početných bilbordoch v rôznych budovateľských heslách, stroskotal na totálnom ignorovaní našich dobre mienených mailov a upozornení primátora počas zastupiteľstiev. Návrhy a očakávané zmeny k lepšiemu nielenže neprichádzali, ale začali sa dokonca takzvané „bezpečnostné previerky“ a čistky na úrade, ktoré mesto takmer úplne paralyzovali. Naše upozornenia na nečinnosť úradu a snaha vysloviť nedôveru vedeniu stroskotala na nedostatku sebareflexie primátora a jeho zástupcu. Už v tom čase som začal uvažovať o odchode z tohto nič neriešiaceho poslaneckého aparátu, avšak neustále ma ešte držala myšlienka, že je predsa len predčasné vzdať sa mandátu a že sa časom nájdu spôsoby, ako sa dá splniť aspoň niečo z predvolebných predsavzatí. Prišiel prvý rozpočet nového poslanecké zboru a napriek tomu, že príprava a jeho zostavenie bolo takmer bez koordinácie i logiky, mal som pocit, že predsa len sa aspoň čosi máličko podarilo, a tak som v zastupiteľstve zostal.

Tabula dokumentuje, ako poslanci hlasovali za dodatok k zmluve s ŠHK 37.

► V príspevkoch aj v hlasovaní ste vyjadrili nevôľu investovať ďalších 50-tisíc eur z mestského rozpočtu na médiá ohľadom zimného štadióna. Prečo?
To totiž nie je investícia, to je priamy dar mesta klubu ŠHK 37, ktorý nielenže reprezentuje Jaroslav Lušňák, ale ho aj vlastní ako jediný majiteľ. ŠHK 37, s.r.o., je „jednochlapová“ firma, čo je, koniec koncov, špecialita Piešťan, že jeden človek je majiteľom klubu, kde mesto nemá žiadnu majetkovú účasť. Pán Lušňák nielenže neplatí žiadne miestne dane, pretože podniká v mestskom majetku, ale neplatí ani žiadne dane z príjmu štátu, pretože so súhlasom mesta odpisuje „hotel s wellness“, ktorý postavil údajne zo svojich peňazí a peňazí sponzorov v priestoroch štadióna, ba dokonca neplatí ani domovú daň ako občan, pretože si postavil rodinný dom v Ratnovciach. Zaujímavé však na tom je, že napriek tomu, že ŠHK 37 je neustále v strate, podarilo sa klubu investovať do priestorov zimného štadiónu (ZŠ) niekoľko miliónov eur, to všetko z „verejnoprospešnej činnosti“, ako nazval J. Lušňák svoje podnikanie na poslednom mestskom zastupiteľstve, hoci iba nedávno pranieroval mesto za to, ako veľmi poškodilo jeho podnikanie, keď sa nepustilo do výstavby tréningovej haly, na ktorú vraj osobne vybavil dva milióny od štátu. Nuž ale nechajme tento účtovný a podnikateľský „zázrak“ a skúsme sa na vec pozrieť z pozície mesta ako majiteľa ZŠ.

„Zimák“ prenajalo mesto zmluvou z roku 2006 na takmer 30 rokov klubu ŠHK 37. Uvedená zmluva má toľko nedostatkov a toľko dodatkov v prospech ŠHK, že sa dá ťažko nazvať zmluvou, ale skôr „nerovnicou“, ako ju nedávno nazval sám spolutvorca zmluvy, bývalý a vtedajší primátor Remo Cicutto. Skutočne ide o nerovnicu, takú mizernú základným princípom ochrany mesta odporujúcu zmluvu si len ťažko možno predstaviť. Prísne matematicky vzaté výsledok nerovnice nie je vôbec jednoznačný, a tá buď vôbec nemá riešenie, alebo má viacero riešení. Nejednoznačnosť pri formuláciách v najdôležitejších bodoch zmluvy bola zrejme zámerná, a ak J. Lušňák nebude mať vôľu čokoľvek na súčasnom stave zmeniť, tak sa ani nič nezmení. Mesto malo jednu jedinú možnosť vyjednávania lepších podmienok práve pri preplatení energií, navyše zmluvne dohodnutých. Nuž ale to by poslanci museli chcieť obhajovať záujmy občanov, a nie záujmy J. Lušňáka.

Ešte v lete 2015 prišla prvá nátlaková akcia J. Lušňáka a stúpencov jeho ŠHK 37 pri oprave chladenia ZŠ – takmer 200-tisíc eur a tiež pri zvýšení úhrady energií za rok 2015 o 50-tisíc na celkovo 200-tisíc a podpore mládežníckeho hokeja dotáciou vo výške 85-tisíc eur, čím sa podpora jedného druhu športu z mestských peňazí za rok 2015 vyšplhala takmer na pol milióna. Darmo som presviedčal kolegov z poslaneckého klubu SpP a neskôr aj iných poslancov o nezmyselnosti takéhoto postupu, darmo som písal do miestnych periodík o neudržateľnosti a nespravodlivosti takejto masívnej podpory na úkor iných dôležitejších vecí v meste, pretože kde nie je snaha nájsť riešenie, tam sa ani riešenie nenájde. Aj keď som sa proklamačne odmietol zúčastniť mimoriadneho zastupiteľstva v lete 2015, nič som tým nedosiahol, pretože hlasovanie dopadlo tak či tak v prospech ŠHK. Už v tom čase som poukazoval na potrebu otvoriť „Zmluvu o prenájme ZŠ“ z roku 2006 s ŠHK 37, aby bolo jasne stanovené, čo z prenajatých vecí je v jeho réžii a čo je v réžii mesta. Taktiež som sa snažil dosiahnuť zmenu v zmluve, aby peniaze, ktoré mesto vynakladá každoročne na energie, neboli darom mesta klubu ŠHK, ale aby sa odpočítavali od investícií, ktoré Lušňák na ZŠ preinvestoval. Opäť márne. Pán Lušňák zopakoval nátlakovú akciu prostredníctvom svojho „Fan klubu“ aj v tomto roku, dokonca dosiahol dar mesta v sume 200-tisíc nielen na tento rok, ale až do skončenia volebného obdobia, na tri roky – 600-tisíc eur. Mne osobne pripadá tá situácia taká absurdná, ako keby sme živnostníkovi podnikajúcemu napríklad v autodoprave kúpili, respektíve prenajali za symbolickú cenu kamión, každoročne mu kupovali pohonné hmoty na celé jeho podnikanie a nechceli od neho nič, len aby nám sem-tam previezol v rámci mesta zopár harabúrd.

Občania tohto mesta by si mali dobre zapamätať desať mien poslancov, ktorý sa o túto „výhodnú investíciu“, ako ju nazvali, alebo dar, ako to ja nazývam, zaslúžili, aby sa vedeli pri ďalších voľbách správne rozhodnúť.

► Svoj odchod ste ohlásili v čase, keď predstavitelia mesta vysvetľovali, akým spôsobom vykonávali verejné obstarávanie na budovu šatní mestskej polície. Prečo si myslíte, že radnica v tomto procese nepostupovala správne?

Ako som povedal na rokovaní zastupiteľstva, keď Jozef Malík otvoril „transparentnosť“ verejného obstarávania na šatne mestskej polície, bol to pre mňa takpovediac „posledný klinec“ a spontánne som sa rozhodol odísť a vzdať sa mandátu poslanca. Nech sa na mňa voliči nehnevajú, ale to, že niekto ide obhajovať transparentnosť „dohodenia“ zákazky vopred určenému záujemcovi a ide sa oháňať zákonným postupom, bolo pre mňa niečo také absurdné, že som nevydržal a musel som odísť. Bez toho, že by som vedel, ako obstarávanie vlastne prebiehalo, vzhľadom na to, že neboli zverejnené ani len postupy tohto „transparentného“ obstarávania.
Oháňať sa zákonnosťou postupu je jedna vec a chcieť naozaj šetriť verejné peniaze je vec druhá. Neskôr som sa dokonca dozvedel niečo viac o tomto ich „zákonnom“ postupe.

Súťaže alebo lepšie povedané prieskumu trhu na zákazku „Rekonštrukcia šatní MsP“ sa zúčastnili tri firmy: KREDITSTAV, a.s., Spazio immobiliare, s.r.o., REKOSTA Piešťany, s.r.o.. Dve firmy sú z Piešťan, pričom pán Gomola a Buchman, majitelia Kreditstavu, a pán Zenkay, majiteľ Rekosty, sa veľmi dobre poznajú a stretli sa na nejednej zákazke, či už ako spolupracujúce firmy, alebo ako konkurenti. Určite si však nebudú reálne konkurovať pri takejto malej zákazke, radšej sa dohodnú. Spoločnosť Spazio immobiliare z Bratislavy je podľa internetu malá firma. V roku 2014 mala obrat 69-tisíc eur, pričom vznikla v roku 2012 a v obchodnom registri má dokonca uvedenú stavebnú činnosť až od roku 2014. Jej základné imanie je iba 5000 eur a je to firma, ktorá by asi ani takúto malú zákazku reálne sama nezvládla a bola v prieskume trhu rozhodne iba do počtu.

„Prieskum trhu“ alebo „verejné obstarávanie“ teda spočíval v tomto prípade v zhotovení krycích listov rozpočtu a predložení tohto rozpočtu vedeniu mesta. Nasledoval výber vopred dohodnutého uchádzača a podpísanie Zmluvy o dielo na 76 400 eur a vzápätí o deň neskôr dokonca dodatok k tejto zmluve za práce naviac na 4300 eur, čím sa celková cena zázračne prehupla cez 80-tisíc vrátane DPH. Nuž a teda sa niet čo čudovať, že sa v rozpočte rekonštrukcie šatní nachádzajú také „čarovné“ sumy, aké by v skutočnom verejnom obstarávaní boli jednoznačne príčinou neúspechu uchádzača. Keďže som elektrikár, všímal som si hlavne rozpočet elektroinštalácie, ktorý bol vypočítaný na takmer okrúhlych 5000 eur. Ide o stavbu rozlohou porovnateľnú s malým bungalovom, pričom elektroinštalácia tejto „šopy“ má jediný zabudovaný jednoduchý elektrorozvádzač, v objekte je naprojektovaných 15 zásuviek, 8 vypínačov a 17 svietidiel, a verte mi, že keby som niekomu povedal, že za takúto elektroinštaláciu chcem päťtisíc bez DPH, tak by si celkom oprávnene ťukal na čelo. Nuž ale možné je naozaj všetko. V krycom liste rozpočtu elektroinštalácie zverejnenom na webe mesta sa nachádzajú fakt čarovné ceny, ako príklad vyberám: cena kábla CYKY 3Cx2,5 za 1,87 €/m, pričom reálna cena uvedeného materiálu sa pohybuje pod 0,50 eur, čo si môže každý občan overiť na internete alebo priamo v obchode. Znamená to, že za uloženie jedného metra uvedeného kábla si Kreditstav účtuje 1,37 eur? Alebo nakupuje uvedený kábel za dvojnásobok reálnej ceny? Alebo? To posledné „alebo“ je správne.

Na otázku, či vedenie mesta postupovalo pri obstaraní dodávateľa tejto zákazky správne, odpovedám nasledovne: Vedenie mesta postupovalo údajne v zmysle zákona, ale rozhodne nepostupovalo v záujme občanov vybrať cenovo najvýhodnejšieho dodávateľa, rozumne vynakladať verejné financie a už vôbec nie morálne, ako „prisahal“ primátor pri svojom nástupe do funkcie. Ak by mesto postupovalo naozaj v intenciách verejného obstarávania s následnou elektronickou aukciou, mohlo „Rekonštrukciu šatní MsP“ obstarať odhadom za polovicu súčasnej ceny. O transparentnosti celého verejného obstarávania ani netreba písať, pretože výhovorka, že IT technici úradu niečo nezverejnili, je taká úbohá, že ju ani nemienim komentovať.

J. Jánošík bol poslancom mestského zastupiteľstva od decembra 2014.

► Myslíte si, že ustanovenie Tomáša Hudcoviča, šéfa iniciatívy SpP, za druhého viceprimátora je pre mesto pozitívny krok?

Tomáš Hudcovič je rozhodne človek, ktorý sa venoval a venuje verejnému životu v Piešťanoch už veľmi dlho, má teda pomerne slušný prehľad v rôznych sférach života mesta a tiež vynakladal a vynakladá nesmierne veľké úsilie pri hľadaní riešení rôznych problémov. Už predtým, ako bol ustanovený za druhého viceprimátora, pracoval nadštandardne veľa pre mesto a venoval mnohým veciam tak enormne veľa času, že som ho v tomto smere až obdivoval. Narážal však spolu s ostatnými členmi SpP na nezáujem vedenia mesta riešiť čokoľvek, čo by mesto posunulo na vyššiu úroveň, a bol z danej situácie značne frustrovaný. Byť neustále v opozícii neriešilo ani jeho osobné ambície, ale ani neprispievalo k ničomu pozitívnemu pre občanov. Neustále prestrelky medzi vedením mesta a poslaneckým klubom SpP nakoniec vyriešilo jeho menovanie za druhého viceprimátora. Ostrie hrotu sa otupilo, primátor dosiahol väčšiu právomoc narábať s rozpočtom, čo bola politická výmena za vytvorenie miesta druhého viceprimátora, a T. Hudcovič získal možnosť podieľať sa na rozhodovaní v niektorých sférach a niektorých otázkach. Nuž a práve tu je „kameň úrazu“, že iba v niektorých. Aj spackané a netransparentné „verejné obstarávanie“ na rekonštrukciu šatní pre MsP je dôkazom, že sa môže zúčastňovať iba na okrajových rozhodovaniach a jeho právomoc končí tam, kde začína právomoc primátora a prvého viceprimátora. A práve na tomto prípade sa dá jasne ilustrovať, načo vedenie mesta potrebovalo T. Hudcoviča ako druhého viceprimátora. Jasnejší dôkaz už azda ani nemohli dať. Pre poslancov združených pod SpP bolo jeho vymenovanie pozitívnym krokom, pretože sme mali aspoň ako-tak čerstvé a pravdivé informácie o dianí na úrade, avšak ja ho chápem skôr ako politický kompromis, ktorý by som osobne za žiadnych okolností neurobil.

► Má podľa vášho názoru mesto Piešťany šancu na lepšie prosperovanie aj pri aktuálnom zložení poslaneckého zboru?

Na túto otázku mám vyhranený názor, a keďže som sa vzdal mandátu, moja odpoveď na ňu je úplne jednoznačná. Za súčasného stavu vo vedení mesta a poslaneckého zboru neočakávam žiadnu pozitívnu zmenu a prosperovanie Piešťan. Je to obrovská škoda, pretože toto mesto má naozaj veľmi veľký potenciál, ale má zároveň obrovskú smolu na ľudí, ktorí ho posledné roky riadili a riadia.

► Čo by malo vedenie mesta zlepšiť, ak chce fungovať efektívne?

Odpoveďou na túto otázku sa vzácne zhodujem s „Fan klubom ŠHK 37“, ktorého transparent bol uverejnený aj v Piešťanskom týždni č. 31 na prvej strane, hovorí úplne jasne. Ak chce vedenie mesta pomôcť Piešťanom napredovať, nech čím skôr odstúpi. Svojimi prešľapmi a neschopnosťou situáciu iba zhoršuje a občanov znechucuje.

► Ako hodnotíte hospodárenie mesta za minulý rok?

Vlani sa postupovalo v zmysle rozpočtu na rok 2015, ktorý zostavovalo ešte v roku 2014 predchádzajúce zastupiteľstvo. Za rok 2015 sa s výnimkou niektorých malých akcií investičného charakteru míňali peniaze na réžiu a bežnú údržbu. Nič, čo by nasmerovalo mesto k lepším zajtrajškom, sa neudialo, a preto hodnotím rok 2015 ako ďalší „prešľapovací“ rok, ktorý mesto neposunul dopredu, ale skôr dozadu.
Z poslaneckého klubu Spoločne pre Piešťany

► Na čo by sa podľa vás malo mesto v súčasnosti sústrediť v súvislosti s investovaním financií?
Toto je veľmi rozsiahla otázka. Čím dlhšie budú Piešťany „driemať“, tým bude treba väčšie investície k ich návratu do zoznamu krásnych kútov Slovenska. Otázka by si zaslúžila ďaleko viac priestoru ako jeden článok, ktorý je dokonca zameraný na príčiny môjho vzdania sa mandátu. Ja na rozdiel od súčasného primátora mám svoje predstavy, kam by sa malo mesto uberať, a rád s nimi občanov Piešťan zoznámim.

► Chceli by ste ešte niečo dodať, prípadne sa vyjadriť k nejakej téme?
– Podobne, ako má vláda a parlament množstvo prešľapov a káuz, ktoré sa neriešia a nikdy vyriešené nebudú, pretože zákony umožňujú tieto kauzy upratať „pod koberec“, má vedenie mesta a mestský parlament svoje prešľapy a kauzy na regionálnej úrovni, ktoré taktiež nikdy nebudú vyriešené, a iba potvrdzujú, že náš systém „zastupiteľskej demokracie“ je skrz naskrz prehnitý. Zákony tak dokonale „zabetónovali“ na svojich stoličkách zvolené osoby a umožňujú im doslova nekontrolované vládnutie a šafárenie s verejnými financiami, že pokiaľ zvolená osoba nemá dostatok charakteru a sebareflexie a neodstúpi sama, prakticky neexistuje postup, ako ju zákonným spôsobom odvolať. To, že sa vzdá mandátu jeden poslanec, na veci nič nezmení a dokazuje to iba bezmocnosť jedinca čokoľvek zmeniť. Zmeniť sa však musia predovšetkým občania, pretože práve oni sú tou silou, ktorá dokáže súčasný prehnitý systém upraviť. Nikto iný, žiadny poslanec ani politik za nich ten boj nevybojuje. Občianska angažovanosť a uvedomenie si svojich občianskych práv je základom zdravej spoločnosti, pretože my platíme dane, vytvárame hodnoty a vkladáme dôveru do politikov, že budú veci verejné spravovať zodpovedne. Pokiaľ však našu dôveru sklamú, máme mať právo, ale zároveň aj povinnosť týchto politikov zo svojich funkcií odvolať.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 33, ktoré je v predaji od 16. augusta.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav