Glosa: Na bicykli po hlavných ťahoch? ďakujem, neprosím!

  • Spravodajstvo
  • 22. júna 2017, 08:05
  • Autor:Viera Dusíková

My, decká z piešťanskej Kanady, sme mali vždy všade strááášne ďaleko. Ďaleko do mesta, ďaleko do školy, na Bodonu, do kúpeľov na Evu aj na vajcovku. Ďaleko na Lodenicu aj Sĺňavu. Len stanica bola po ruke. A tak niet divu, že tak rýchlo, ako sme sa dokázali postaviť na vlastné nohy a kráčať, naučili sme sa aj bicyklovať.

Kým sme boli malí pod rúrou, a keď sme troška povyrástli aj nad ňou. Mať detský bicykel bol sen, ktorý sa mi splnil, len čo som zopárkrát vrazila s otcovým pánskym cajglom do kanála. Zrantaná, samá modrina, dočkala som sa svojho naozajstného prvého bicykla! Odvtedy mi ich zopár ukradli, zopár som ich sama zničila. A ďalšie dostala. Bez bicykla ani na krok!

Aj na reportáže do regiónov som chodievala spočiatku na bicykli. Veď je to paráda. Nad hlavou slnce, okolo polia so zrejúcim obilím, vo vlasoch vietor. Nádherný pocit z bicyklovania – okamih slobody aj s obrúčkou na prstenníku, ľahkosti bytia, otáčania pedálov dolu kopcom a zdvíhanie zadku zo sedanky, keď treba zabrať do kopca.

Žiaľ, tento pocit sa mi rokmi akosi vytráca, keď jazdím po čoraz rušnejších uliciach mesta. Auto na aute, nákladiak za nákladiakom. Keď chcem odbočiť zo Staničnej na Bratislavskú a odtiaľ si to namieriť k Teplickej, doslova riskujem vlastný život. Márne vystrkujem ľavú ruku do cesty, že chcem odbočiť. Niektorí vodiči si to ani nevšimnú. Možno si myslia, že som dostala tik. Aj minule som sa ocitla v „mlynčeku“ medzi aviou a pick-upom. Vykrikovala som ako šialená, mávala tou ľavou rukou, div mi ju neodtrhlo. Ach, Pane Bože, pomáhaj, nech tu neskončí môj biedny mačací život! Priplesknutú na prednom skle by ma asi ťažšie zoškrabávali, namazala som sa v ten deň kilom opaľovacieho krému…

To odbočenie som prežila. Aj autá okolo mňa. Ale zapovedala som sa: UŽ NIKDY! V živote už nevojdem do tejto križovatky na bicykli. A nebudem jazdiť ani po Bratislavskej ceste, ani po Žilinskej. Dávam si bacha po Vrbovskej pri mlynoch, neriskujem križovatku pri cintoríne a k Trajanu chodím zásadne len po chodníkoch. Nech mi nadávajú, koľko chcú. Prizabiť sa len tak ľahko nenechám. Už ma raz zrazila motorka, ďakujem, neprosím. Ešte teraz sa mi o tom snívajú horory.

A mimochodom. Minule som videla, ako auto takmer šmyklo cyklistu na vyznačenom zelenom cyklistickom chodníku na Štúrovej ulici. Keď tak nad tým premýšľam, už ani neviem, kde je tu cyklista v bezpečí. Asi len na cyklochodníkoch okolo potoka Dubová. Ale mne sú tak na dve veci, keď tadiaľ moje zvyčajné cesty nevedú.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava