Dve sekundy Kataríne úplne zmenili život

Rozhodovanie, ako stráviť deň, sa nezrodilo hneď. Začal akosi chaoticky, niečo možno naozaj viselo vo vzduchu. Prvák Teo hráva za hokejovú prípravku ŠHK 37 Piešťany a turnaj v Trnave si chceli vychutnať všetci, pridala sa aj starká Gabriela Krištofovičová. Hlava rodiny však prekvapila. „S chlapcom pôjdem len ja!“ rezolútne prehlásil Richard. Nakoniec sa zrodil kompromis, otec so synom šli jedným autom, ženy naštartovali druhé a vydali sa po starej ceste smerom na malý Rím.

Okamihy tragédie

Vyšli z Piešťan smerom na Drahovce, kde mala starká ešte dohovorené stretnutie. „Stihneme prísť načas, len na chvíľočku sa zastavíme,“ presvedčila osádku. Katarína vedela, že to vraví kvôli nej. Nerada jazdila rýchlo. Pred každou cestou si vypočítala približný čas príchodu, prispôsobený jej štýlu jazdy. Zo zamyslenia ju vytrhla blížiaca sa zákruta. „To sme už za majerom,“ skontrolovala čas na palubnom displeji. Pribrzdila, lebo zbadala v protismere strieborné auto. Zrazu sa spoza neho vyrútila dodávka tmavej farby. „Stočila som volant na krajnicu v presvedčení, že ma vodič zbadá a zaradí sa naspäť alebo sa prinajhoršom obídeme,“ vracia sa k začiatkom desivých sekúnd matka troch detí. „Sedela som pokojne za volantom a potom som začula ranu. Po chvíľkovom bezvedomí otvorím oči, vidím pole a zakliesnená v aute cítim totálnu bezmocnosť. Zvyšoval ju krik starkej, sediacej vedľa mňa.“

Našťastie pre spolujazdkyne, vodička stočila volant doprava a náraz nešiel priamo na čelo vozidla, ale smeroval na predné ľavé dvere. Katarína sa nedokázala nadýchnuť, chcela strašne kričať, ale nevydala ani hlások. Malo to svoj dôvod. Okrem mnohých ďalších zranení jej ochrnula aj hlasivka.

Starká vyskočila z auta a zavolala synovi. Kým zišiel z diaľnice a presunul sa na miesto činu, v poli sa zhŕklo plno ľudí. „Už ich v živote neuvidím, ale vyslovujem im nesmiernu vďaku. Všetci ma ubezpečovali, že deti sú v poriadku, dokonca som zbadala Nelku, chúďatko, pobehovala okolo auta a kričala – mama, mama, čo ti je!“ Bolel ju chrbát a členky, ale v duchu sa ubezpečovala, ako dobre obstála, hádam aj bez zlomenín. V šoku stále rukami zvierala volant, akoby jej to malo zachrániť život: „Dnes sa čudujem, že ani slza mi z oka nevypadla, plač prišiel až v nemocnici.“

O chvíľu duševný otras prešiel v paniku. V aute zakliesnená pasažierka očami stále sledovala starkú a staršiu dcérku, ale štvormesačnú Matilku ani nevidela, ani nepočula. Dieťatko ale vyviazlo z havárie najlepšie, uložené v prenosnom „vajíčku“ sa hádam ani nezobudilo. Vystresovaný mozog teda hľadal ďalšie podnety a upäl sa na možný výbuch auta. A tak sa bála, kým ju záchranári nevytiahli. Až na druhý deň sa dozvedela, že Nelka má zlomené zápästie.

Katarínin životný partner Richard Krištofovič prišiel na miesto asi 10 minút po matkinom telefonáte. Sledoval prácu hasičov, keď rozrezávali strechu toyoty, aby sa dostali k matke jeho detí: „Vždy som si hovoril, ak sa niečo také stane, vinníka chytím a zmlátim, vykrútim mu krk, ale na nič jednoducho nebol čas. Pocit ochrániť rodinu prevýšil všetko ostatné.“ Konečne zbadal staršiu dcéru s mamou, potom Matildu, ale upokojil sa, až keď mu žena zdupľovala, že nohy si cíti. „Syn Teo nešťastie ani nevidel, len presadol do auta spolužiakovho otca a v Trnave nasúkal súperom tri góly,“ prvý raz sa otec usmial.

Dlhé týždne na nemocničnom lôžku

Cesty pasažierok toyoty sa v poli pred Drahovcami rozdelili. Babku s Nelkou a Matildou odviezla sanitka do trnavskej nemocnice, Katarínu vrtuľník do Trenčína. Po operácii otvorenej zlomeniny pravej nohy sa lekári presunuli na druhú končatinu. „Niečo strašné, neprajem to nikomu. Prevŕtavali mi ju od kolena dolu. Umŕtvili ma len lokálne, strašná bolesť. Najhoršie chvíľa prišla s lekárovým oznámením, že ma musia previezť do Bratislavy pre zlomeniny v panve, poškodený bedrový kĺb a zlomený kŕčok stehennej kosti, to som sa naplakala,“ skoro šeptom zo seba súka slová zranená žena.

Potom zmĺkne, zahľadí sa pred seba a skoro sprisahanecky žmurkne: „Toľko múdrych ľudí, vynálezcov, vedcov chodí po svete a zatiaľ nik nevymyslel zablokovanie štartéra auta, keď do neho sadne opitý človek. Ja som na niečo prišla. Stačí osviežovač vzduchu nalepený nad miestom vodiča s obsahom plynu. Nie, na človeku nenechá zdravotné následky, ale aktivujú ho alkoholické výpary z dychu, priestor zadymí a prinúti tak šoféra vystúpiť.“

Podobný patent zatiaľ nefunguje, Kataríne aj preto v Bratislave na Kramároch zoskrutkovali panvu, vymenili ľavý bedrový kĺb i kŕčok stehennej kosti a nastavili liečbu troch zlomených stavcov. Po operácii sa dostala do takej depresie, že k nej chodila psychologička. „Ani nie z nehody, hoci som ju mala stále pred očami. Chýbali mi deti a spolubývajúce, ťažké pacientky stále kričali, jojkali a zo mňa akoby vysávali aj posledné zvyšky energie. Našťastie, dobrý personál ma každý deň prehadzoval na inú izbu. Pomohli mi až dva posledné dni na jednoposteľke s televízorom. Pri čumení na obrazovku som na všetko zabudla,“ priznáva sa s odstupom času.

Po troch týždňoch od osudného 13. februára sa opäť ocitla v Trenčíne, najprv na traumatológii, odkiaľ prešla na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie. Po mesiaci ležania v jednej polohe na chrbte a krátkom poctivom cvičení sa postavila do chodítka s podpazušnými podperami a pohla nohami na pevnej zemi. Slastný pocit, i keď má stále pohyb zakázaný. Aby sa liečba zlomením neskomplikovala, prejsť môže len na WC.

Súčasnosť a budúcnosť

Majiteľka rozbiehajúceho sa internetového obchodu ho pre nehodu zavrela a nevie, či sa k nemu vráti. „Veľa času som presedela pri počítači, chcem sa starať už len o deti. Viete, ako sa matka cíti, keď im mesiac nedá pusu na dobrú noc?“ vyhlásila 21. marca po návrate medzi múry domova po päťtýždňovej absencii.

Život sa mladej rodine od základov zmenil. Richard chodil na týždňovky, ale otočili sa mu priority, dovtedy hlavnú povinnosť zarábať zmenil na prebaľovanie, pranie, žehlenie. Žiaľ, jeho zamestnávateľ nemal pochopenie pre rodinnú tragédiu a od posledného marcového dňa mu plynie výpovedná doba. Šikovný vodič kamiónu však verí, že sa nestratí, ale teraz myslí iba na zdravie všetkých rodinných príslušníkov: „Prvý týždeň bol održku, ale pokiaľ mohli, pomáhali mi mama, švagriná či suseda.“ Napriek prežitému nefrfle na osud, je šťastný, že životnej partnerke sa stav postupnou rehabilitáciou už len a len zlepší a nádejou je i pobyt v liečebni v Kováčovej, hoci Katarínu pomyslenie na ďalšiu odluku od rodiny doháňa k slzám. Stále ju trýznia prvé minúty po návrate, keď ju najmladšia dcérka vôbec nespoznávala.

Dve sekundy zmenili život rodine s troma deťmi. Vážne zranená Katka, nezamestnaný Richard, deti dlho odlúčené od mamy. To všetko spôsobili alkohol za volantom, nezodpovedný majiteľ, ktorý požičal svoje vozidlo podnapitému, a 29-ročný muž bez vodičského preukazu. Auto sa v jeho rukách zmenilo na zbraň, spôsobil more sĺz a veľa bolesti. Napriek tomu mu Katarína nepraje nič zlé: „Želám mu, aby jedného dňa mal takú dobrú rodinu ako ja. Ale nechápem, prečo v takom stave sadol za volant, z frajeriny? Odkazujem aj všetkým rodičom, aby objali svoje deti a každý deň im hovorili, ako veľmi ich ľúbia, lebo môže prísť nešťastná sekunda a dlhšiu dobu ich neuvidia. V tom šťastnejšom prípade.“

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 16, ktoré je v predaji od 19. apríla.