Čipovaním sa dá znížiť počet túlavých psov
Po Piešťanoch, ale aj iných mestách, častokrát vidíme túlať sa zanedbaných psíkov. Väčšinou nespôsobujú takmer žiadne problémy, no ľudia pri pohľade na špinavé a zúbožené zviera skôr vidia agresívne zviera. Aký je to vlastne túlavý pes? Čo si pod týmto termínom máme predstaviť?
„Je to zvieratko, ktoré teoreticky nemá majiteľa. Utieklo, vybehlo z dvora a podobne. Stáva sa to v prípadoch, že psy majú v sebe už zakódované ‘to utekanie‘, ale aj počas hárania sa feniek,“ hovorí piešťanská veterinárka Lucia Kučkovská.
Utratenie – posledná možnosť
Túlavé zvieratá odchytávajú dobrovoľníci zo Slobody zvierat, či príslušníci polície. Predtým, ako putujú do útulku, ocitnú sa v karanténe. U veterinára ďalej nasleduje vyšetrenie, očkovanie, odčervenie, odblšenie a ďalšie úkony potrebné od konkrétneho prípadu. „Tieto úkony treba vykonávať, aby túlavý psík do útulku nezavliekol napríklad parazitné ochorenia. Náklady na takéto ošetrenie sú približne 40 eur,“ dopĺňa L. Kučkovská.
Podľa slov piešťanskej veterinárky do ambulancie sa jej počas praxe dostali rôzne prípady. Od zrazených psíkov, havkáčov s reznými či bodnými zraneniami, zanedbané zvieratá či zostarnutí a vyhodení bojovníci, ktorí boli určení na psie zápasy. Stávajú sa dokonca aj prípady, že nájdu psíka, ktorého zranenia sú natoľko vážne, že ho musia utratiť. To sa však stáva minimálne.
Nájdete psíka? Zavolajte políciu…
Zvieratá, ktoré sa dlhšie túlajú, majú takmer vždy zlé skúsenosti s ľuďmi. Tí po nich neraz hádžu rôzne veci a kričia. Týmto správaním znepríjemňujú „život“ policajtom a pracovníkom útulku, pretože psy sú potom veľmi plaché a ťažko sa odchytávajú. Majú často fyzické i psychické traumy. „Zažili sme napríklad jeden prípad v obci Banka. Sem sme chodili niekoľko týždňov, kým sa nám podarilo dostať odtiaľto svorku psov. Vôbec sa k nim nedalo priblížiť,“ hovorí veterinárka. Lucia Kučkovská ďalej radí, ako sa správať, keď nájdete túlavé zviera: „Skúste ho osloviť. Sledujte, ako reaguje, či má tendenciu k vám ísť, vrtí chvostom alebo sa skôr stiahne. Môže mať napríklad sklapnuté uši a tendenciu cúvať. V tomto prípade by som naň vôbec nesiahala. Nemusí byť agresívny, ale keď sa bojí, môže zaútočiť.“
Výhodné pre políciu a útulok je, keď nájdu zvieratko so známkou. Prax však býva často iná. Lucia Kučkovská sa podľa vzoru ďalších kolegov z Piešťan zasadzuje o to, aby pri registrácii psíka na úrade bolo povinné čipovanie. Pokiaľ sa majiteľovi stratí očipovaný pes, lekár dokáže jednoducho zistiť registračné číslo a podľa toho dohľadať ľudí, ktorým „tulák“ patrí. Čipovanie je jednorazová záležitosť, ktorá stojí približne pätnásť eur. „Ak si prepočítate, koľko vás stojí žrádlo, ošetrenia a ďalšie veci pre psa, táto suma je zanedbateľná,“ dodáva Kučkovská.
