Bytový podnik nejdú privatizovať, iba v ňom míňať eurofondy

Tamajkov plán, ktorým bolo počas Vianoc v tichosti a poza chrbát verejnosti urobiť v mestskej eseročke zmeny s cieľom ju ovládnuť, podľa plánovaného zámeru o nepovšimnutí neuspel. Už v januári sa na mestskom zastupiteľstve dočkal od poslancov množstva výčitiek. Tamajka vtedy hovoril o nejakých tajomných pochybeniach odvolanej konateľky, doslovne citujem: „Veď uvidíte, čo tam všetko bolo.“ Žiadne „čo tam bolo“ neprišlo a vedúca radničná dvojka spolu s úradníkom Vermešom sa už tri mesiace pri obhajovaní svojich krokov utieka len ku klamstvám a zavádzaniam.

Vážne pochybnosti o zámeroch s touto inštitúciou zo strany vedenia radnice vzbudilo i pokútne vynášanie tisícok strán neevidovaných kópií obchodnej dokumentácie mestskej eseročky jej novým konateľom Vermešom do svojho súkromného domu v Dubovanoch v úvode februára.

Medzi vymyslené dôvody patrí i údajne predražené parkovisko, ktoré sa malo stavať vedľa knižnice. O ňom až dramaticky Vermeš rozprával, ako teraz nemôže v súvislosti s predraženou výstavbou podpísať zmluvy.

Ale vráťme sa do minulosti na úvod roka 2015 a vysvetlime si, ako to s tým parkoviskom naozaj bolo. Keďže bytový podnik mal vynikajúce ekonomické ukazovatele, poslanci sa zhodli, že parkovisko sa postaví z jeho zisku, čo aj na valnom zhromaždení svojím hlasovaním odsúhlasili.

A keďže nechceli len obyčajnú vybetónovanú parkovaciu plochu, konateľke E. Kollárikovej dali za úlohu, že to bude takzvané parkovisko v zeleni.

I keď poslaním bytového podniku nikdy nebola výstavba dopravnej infraštruktúry mesta, konateľka vôľu poslancov rešpektovala.

Už v úvode sa však na základe požiadaviek poslancov zachovať na tejto ploche čo najviac už jestvujúcej zelene objavil prvý problém. Ten však pomohla vyriešiť vtedajšia poslankyňa Eva Wernerová a spracovala dendrologický prieskum miesta budúceho parkoviska, na základe ktorého ostane súčasťou plánovanej parkovacej plochy drvivá väčšina súčasnej zelene a, naopak, množstvo ďalšej ešte pribudne.

E. Kolláriková v zmysle zákona o verejnom obstarávaní zabezpečila projektanta, ktorým sa stal Stanislav Chmelo. Ten aj podľa požiadaviek radnice parkovisko navrhol. Jeho projekt obsahuje množstvo zelene, ale počíta aj s vlastným pouličným osvetlením, kanalizáciou s lapačom ropných produktov, ale i rámp, ktoré by po jeho dokončení umožnili prípadnú režimovosť parkovania v tejto časti mesta. Projektant podľa platných technických noriem výstavbu parkoviska aj oficiálne ocenil a podrobne rozpísaný cenník sa stal súčasťou projektovej dokumentácie. Suma sa však pre množstvo „vychytávok“, ktoré radnica požadovala, vyšplhala na hodnotu viac ako 126-tisíc eur.

Po spracovaní projektu parkoviska, keďže ide o verejnú zákazku, bolo potrebné dodávateľa v zmysle zákona o verejnom obstarávaní tovarov a služieb aj vysúťažiť. Za predchádzajúceho vedenia radnice by súťaž zrejme organizovali mestskí úradníci. Tých, ktorí boli na to vyškolení, však na radnici vďaka Tamajkovým personálnym čistkám z roku 2015 v tom období už nebolo. Ak chcela E. Kolláriková všetky zákonné postupy dodržať, neostávalo jej nič iné, ako aj na tento proces si objednať odborne spôsobilú externú firmu. Trnavská spoločnosť podklady pre verejnú súťaž pripravila a vo vestníku úradu pre verejné obstarávanie 13. apríla zverejnila výzvu na predkladanie ponúk s termínom ukončenia súťaže 4. mája 2016.

Apríl sa však stal na mestskom úrade prelomový a v tom čase sa tam zjavili „experti“ na verejné obstarávanie, súrodenecká dvojica Vermešovcov, Pavol a Mária.

A možno len súhrou okolností a možno aj v súvislosti s ich nástupom deň pred ukončením verejnej obchodnej súťaže adresoval viceprimátor Michal Hynek konateľke bytového podniku päťstranový paragrafový elaborát plný nezmyslov a s požiadavkou, aby E. Kolláriková túto súťaž zrušila. Podľa Hyneka, ak vynecháme časti zmätočných odvolávok na paragrafy, dôvod zrušenia súťaže mal byť, že považuje za diskriminačné, ak sú pre stavbu parkoviska
s vlastným verejným osvetlením a záhradníckymi úpravami zadané podmienky pre staviteľa, že musí mať spôsobilosti stavbyvedúceho pre inžinierske stavby, záhradníka a elektromontéra.

Konateľka mestskej eseročky túto súťaž aj napriek Hynekovej požiadavke nezrušila a podľa našich informácií sa víťaznou javila ponuka firmy, ktorá si trúfala parkovisko postaviť za 96-tisíc eur. To je o takmer štvrtinu lacnejšie, ako je katalógový výpočet projektanta. A o polovicu menej ako vymyslená cena od Vermeša.

Podľa nám dostupných informácií sa celý proces prípravy a následného obstarávania výstavby parkoviska uskutočnil až nadštandardne transparentne a pod dohľadom mestských poslancov, ktorí ešte v tom čase tvorili nielen dozornú radu, ale aj valné zhromaždenie.

Regulárnosť tejto súťaže na svojom rokovaní oficiálne potvrdila dozorná rada pod vedením vtedajšieho predsedu Martina Cifru, ale následne aj valné zhromaždenie. O tom dosvedčuje i zápis z ich rokovania z 26. mája, keď ani jeden z poslancov voči tejto súťaži nemal zásadné námietky. Práve naopak, dôvody, ktoré Hynek uvádza vo svojom liste konateľke, považovali za neopodstatnené, čo odznelo najmä zo strany poslanca Andreja Klapicu, ale aj Rema Cicutta, Petra Jančoviča, Jozefa Beňačku, Elišky Gockej alebo Ivety Babičovej.

Zhrnutie. Máme tu utrácanie verejných prostriedkov na spôsob súrodencov Vermešovcov, akým bola napríklad rekonštrukcia mestských šatní v hodnote viac ako stotisíc eur bez zverejnenia a bez verejnej obchodnej súťaže len prieskumom trhu, ale aj verejné obstarávanie E. Kollárikovej takmer v rovnakej cene pod drobnohľadom 21-členného valného zhromaždenia tvoreného poslancami.

Takúto mnohopočetnú kontrolu hospodárenia bytového podniku však Tamajka už odstránil. Od Vianoc je jediným členom valného zhromaždenia a konateľom spoločnosti odborník na čo najnetransparentnejšie utrácanie verejných prostriedkov Vermeš. Rebelujúceho a nelojálneho predsedu dozornej rady M. Cifru pre istotu Tamajka tiež odstránil a nahradil ho viceprimátor Hynek.

V tomto kontexte tak emotívne vystúpenie primátora na februárovom mestskom zastupiteľstve vyznieva minimálne podivne. Podľa jeho tvrdení vraj nemajú v pláne bytový podnik privatizovať, ale len v ňom utrácať eurofondy. Nuž to, že radnica minulý rok v rámci míňania verejných prostriedkov prešustrovala bezmála pol milióna eur bez zverejňovania a tou najmenej transparentnou metódou, zrejme naznačuje, akým spôsobom sa pod vedením Vermeša bude v tejto oblasti uberať aj bytový podnik.

Na poslednej mestskej rade, ktorá sa konala v piatok 10. marca, Tamajka ako dôvody, prečo urobil zmeny v bytovom podniku a prečo odmieta rešpektovať poslanecké uznesenia, ktoré by poslancom prinavrátili späť ich kontrolné právomoci, primátor ale i Vermeš tvrdili, že tak konajú, lebo týmto spôsobom docielili v mestskej eseročke zákonný stav a snaha poslancov o dohľad nad bytovým podnikom nie je vraj v súlade so zákonom, nakoľko na to má právo len primátor.

A tak vedenie radnice na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva v utorok 14. marca zrejme opäť čakajú horúce okamžiky. Podľa našich informácií sa Tamajkovo samoovládnutie bytového podniku a zmeny vo vedení spoločnosti bez vedomia mestského zastupiteľstva poslanci chystajú opäť riešiť.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 10, ktoré je v predaji od 14. marca.