Bude z neho prvák alebo nie?

Dať ho do školy spolu s rovesníkmi alebo nechať ešte rok dozrieť? Čo ak sa v škôlke medzi mladšími a hravými spolužiakmi bude nudiť? Riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Piešťanoch, Viera Sakmárová, tvrdí, že ak dieťa nastúpi do školy nezrelé, výrazne to ovplyvní jeho vývin a ďalšie formovanie osobnosti.
Zaškolia deti i rodičov
Centrum sídli v budove Základnej školy F. E. Scherera a v Piešťanoch pracuje už viac ako desať rokov. Riaditeľka v ňom pôsobí od začiatku a podľa jej slov počet prvákov, ktorí majú problémy s adaptáciou v škole, stúpa.
Preto pravidelne informujú rodičov v materských školách o znakoch školskej zrelosti a možnosti bezplatného vyšetrenia detí. U tých, ktoré vykazujú znaky školskej nezrelosti, ponúkajú možnosť intenzívneho kurzu pod vedením psychológa a špeciálneho pedagóga.
„Skutočnú pripravenosť určuje nielen vek, ale najmä psychická zrelosť dieťaťa, ktorá predstavuje takú rozumovú, emocionálnu, pracovnú a sociálnu pripravenosť, aby zvládlo nároky školy," hovorí. Prejavov psychickej zrelosti je viacero.
„Prvým znakom je čistá reč, dostatočná slovná zásoba, vyjadrovanie v jednoduchých súvetiach," pokračuje Viera Sakmárová. Dieťa by malo vedieť povedať základné informácie o sebe a svojej rodine, rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Ďalším znakom je sluchová schopnosť analýzy a syntézy, teda na základe počutého slova identifikovať v ňom aspoň prvé a posledné písmenko, rozložiť slovo na jednotlivé hlásky.
„Sledujeme, či sa dokáže orientovať v čase a priestore, rozozná pravú a ľavú stranu, rozlíši zrkadlové tvary, vie vymenovať dni v týždni a ich pozíciu. Dôležité je i správne držanie ceruzky, teda nie všetkými prstami."
Tiež by malo zvládnuť obkresľovanie základných geometrických tvarov, kreslenie postavy, aby mala primerané základné znaky a zachoval sa pomer veľkostí jednotlivých častí tela. „Jemná motorika sa prejavuje aj tým, že dieťa citlivo vyfarbí obrázok, neprechádza za okraj," dodáva riaditeľka.
Nepozornosť je riziková
V sociálnej oblasti hodnotia psychológovia, či je schopné adaptovať sa v novom prostredí, odpútať sa od matky, začleniť do kolektívu, fungovať v ňom bez väčších konfliktov, presadiť sa, spolupracovať, pomáhať.
Dôležitá je aj emocionálna stabilita, zvládanie podráždenosti, rozladenia. Významným momentom býva schopnosť dieťaťa koncentrovať pozornosť na zamestnanie minimálne na pol hodiny. Neschopnosť udržať pozornosť žiadaným smerom charakterizuje nedostatočne zrelú nervovú sústavu.
Tu odporúča Viera Sakmárová školskú dochádzku odložiť. „Deti sú dnes veľmi šikovné, rozumovo zdatné, majú veľa informácií, ale často sa u nich vyskytuje fenomén oslabenej pozornosti. Šesť rokov je primeraný vek, ale vždy sa nájdu deti, ktoré potrebujú viac intenzívnej starostlivosti," uvádza.
Ak je v tejto oblasti dieťa nezrelé, býva predčasne unavené a únava znižuje jeho výkon. Nie je pripravené zvládať požiadavky školy a býva vystavené riziku zažívania neúspechu v škole. To môže byť potom veľmi negatívnym faktorom v jeho štarte vo vzdelávaní a živote vôbec.
Pomáha kreslenie
Psychologickú diagnostiku školskej zrelosti začínajú robiť už v čase zápisu do prvého ročníka. „Povinnosťou rodiča je dieťa zapísať do školy. Či nastúpi, závisí od toho, ako stav psychickej zrelosti dieťaťa vníma rodič a nechá si od odborníkov poradiť," vysvetľuje Viera Sakmárová.
U chlapcov, narodených v jarnom a letnom období alebo ak sa v rodine vyskytuje nejaká genetická záťaž, či už výrazná porucha reči, problémy s čítaním, alebo s matematickými operáciami, odporúča vyhľadať odborníka. Psychologička radí s dieťaťom čo najviac spoločne pracovať, vyfarbovať, kresliť a dávať mu také úlohy, ktoré dokáže zvládnuť.
„Je veľmi dôležité, aby nezažilo neúspech, nejakú verejnú kritiku jeho výkonu. Pozitívne dieťa motivuje, keď si rodič k nemu sadne, spolu kreslia a pracujú na jednej úlohe, napríklad rodič nakreslí hlavu, dieťa krk, rodič trup, dieťa ruky, či obaja držia ceruzku."
Vrátili ho do škôlky
Ak aj psychológovia odporučia odklad školskej dochádzky, konečné rozhodnutie je na rodičovi. Riaditeľka však upozorňuje, že ak rodič odporúčanie neakceptuje, stáva sa, že sa s dieťaťom skôr či neskôr stretnú opäť. Minulý rok dokonca vrátili prváka späť do materskej školy.
„K tomuto kroku pristupujeme veľmi neradi a zriedkavo. Je to pre dieťa traumatizujúci zážitok, ale ak má byť vystavované permanentnému neúspechu v škole, volíme radšej menšie zlo," myslí si. Neriešené problémy sú podľa nej potom prejavom porúch učenia a tie vyvolávajú ďalej poruchy správania.
„Dieťa svojím správaním volá o pomoc. Som zlé, lebo cítim krivdu." Školáci s diagnostikovanými poruchami čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia) matematiky (dyskalkúlia) sú potom integrovaní, to znamená, že majú individuálny študijný plán. Podobný prístup funguje aj pri deťoch s mimoriadnym nadaním.
„Máme veľa detí, ktoré majú vysoký intelekt, nastupujú skôr do školy a robíme im predčasné zaškolenie," vysvetľuje Viera Sakmárová. Vypracovanie individuálneho vzdelávacieho plánu šitého priamo na mieru dieťaťa vytvára podmienky, aby sa mohlo rozvíjať v oblasti, v ktorej má najlepšie schopnosti a predpoklady. Myslí si, že je pozitívne, ak sa počty školákov v triede znižujú.
„Tak šestnásť by bol vhodný počet. Dieťa potrebuje pre svoje napredovanie čo najpružnejšiu a priamu spätnú väzbu, aby učiteľ mohol dať svojmu žiakovi všetko potrebné počas 45-minútovej hodiny. A ak sú v triede žiaci s poruchami správania, učenia, integrovaní, je to veľmi náročné," dodáva.