Aj rozbité chodníky sú tradičný piešťanský problém
S postupom času a očakávaním jari sa už takmer všetci Piešťanci pripravujú na novú cyklistickú sezónu. Miesta, kde sa dá v Piešťanoch a okolí rekreačne pobicyklovať, všetci dobre poznajú. Skôr než obyvatelia kúpeľného mesta vytiahnu oceľové tátoše z pivníc, správcovia komunikácií by mali myslieť na ich opravy.
Zanedbané a hrboľaté cesty i chodníky sú už tradičnou vizitkou Piešťan a pri jazde bicyklom sa im nevyhnete. Posvietili sme si na tie, ktorých dezolátny z roka na rok sa zhoršujúci stav nikoho nezaujíma. Paradoxnejšie je však to, že tieto chodníky sú súčasťou cyklistických dráh a cyklistami sú využívané počas celého roka. Takže skôr, než vám v Piešťanoch nový bicykel ukradnú, rozbijete si ho na týchto zanedbaných úsekoch.
Odvrátená tvár kolookruhu
Na stránke Rezortu Piešťany je Kolookruh Sĺňava definovaný ako 13 kilometrov dlhý asfaltový okruh prechádzajúci okolo vodnej nádrže, vhodný na cyklistiku, pešiu turistiku alebo korčuľovanie. Toto však platí iba na prvú časť kolookruhu. Časť valu od Krajinského mosta po Lodenicu a od Lodenice po hať je rekonštruovaná, osvetlená a bez jediného hrbolčeka. Počas teplých víkendov si tam niekedy s bicyklom ani „neškrtnete“ kvôli množstvu ľudí, čo tento úsek využíva. O druhej, zabudnutej časti kolookruhu sa však veľmi nehovorí.
Ak sa rozhodnete prejsť celý okruh okolo Sĺňavy, nebudete veľmi nadšení. Druhá strana valu okolo vodnej nádrže popri obciach Ratnovce a Banka je v otrasnom stave. Dlho neudržiavaný chodník je rozbitý, hrboľatý a absolútne nevhodný pre bicykel a už vôbec nie pre korčule. O tomto úseku sa nelichotivo píše aj na internete. Turisti či iní návštevníci, čo sa dali zlákať toľko ospevovanou jazdou na bicykli, si tak uvoľnili svoje rozhorčenie a znechutenie nad stavom chodníka určeného pre bicyklovanie a korčule.
Celý val aj s chodníkom na ňom patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP). Opravenú asfaltovú časť na prvej polovici kolookruhu má v správe mesto Piešťany. Druhá časť však celá patrí SVP a ten nemá dôvod tento chodník opraviť. Riešením by bolo mať v správe mesta aj druhú časť valu, nový cyklochodník by však bol finančne náročný.
Popri Váhu sa dolámete
Ďalším nelichotivým úsekom na bicyklovanie v Piešťanoch je starý známy chodník, ktorý takisto vedie po vale, ale pri Obtokovom ramene Váhu poza liečebný dom Irma a zrecie bazény. Udupaná a vychodená hlina s pozostatkom štrku, ktorý tam bol pred pár rokmi navezený, je relatívne nebezpečným úsekom pre bicykel.
To, že je povrch neskutočne hrboľatý, je zrejmé. „Vylepšujú“ ho však kusy kameňov a skál vytŕčajúce zo zeme. S povrchom chodníka sa nič nerobí, už desaťročia je iba vyšliapanou cestičkou, ktorú doteraz nikto nevyasfaltoval.
Tento chodník však využíva množstvo cyklistov, ktorí bývajú na Banke či v Moravanoch nad Váhom a tadiaľto chodia do práce či do školy. Paradoxom je však najmä to, že v kúpeľoch je zakázané ísť na bicykli. Cez Kúpeľný ostrov sa bicyklom dostanete iba po trase okolo kúpaliska Eva, čo rozčuľuje väčšinu obyvateľov Banky, pretože je to poriadna zachádzka. Na vlastnú päsť tak využívajú túto zanedbanú trasu, kde môžu poľahky prísť nielen ku škodám, ale aj k úrazom.
Na štrkový chodník nadväzuje „asfaltový“ dvojchodník, ktorý vedie až ku kúpeľnému mostu. Z chodníka sú po celom úseku povypadávané celé kusy asfaltu, z jazdy na dvojkolesovom tátošovi sa tak stáva skôr zemetrasenie. Otrasný stav chodníka pokračuje aj za kúpeľným mostom, tento už využívajú najmä obyvatelia novej časti Banky a Moravian.
Oba chodníky vlastní SVP, takže sa niet čo čudovať, že sú v takom zlom stave. Starostovia Banky a Moravian nad Váhom sa už roky snažia s mestom Piešťany dohodnúť na oprave týchto úsekov a vytvorení nového cyklochodníka, čím by sa vyriešili problémy obyvateľov z dvoch obcí. To by ale mesto muselo požiadať SVP o odkúpenie povrchu alebo o správu nad týmito komunikáciami.
Červená cyklistom?
Je až zarážajúce, že u nás sa robí všetko naopak. Všade vo svete robia mestá všetko, aby vytlačili autá z ulíc. Budujú cyklochodníky, požičiavajú bicykle zadarmo. Snažia sa obyvateľom zatraktívniť dochádzanie na bicykli. Piešťancov k tomu nikto nútiť nemusí, máme to v krvi. U nás sa ale, naopak, kašle na opravu chodníkov a ciest využívaných najmä cyklistami. Zdá sa, akoby cyklistom všetci hádzali len brvná pod kolesá.
Potom je mesto plné aut, ktoré nemajú kde zaparkovať, a všetci sa s otázkou o parkovaní obracajú na mesto. To však pri takýchto otázkach tradične postihuje pštrosí syndróm, teda strkanie hlavy do piesku. Riešenie parkovacej politiky pritom úzko súvisí s vytváraním podmienok pre ľudí, ktorí chcú jazdiť do mesta na bicykloch.
