Aby sme nebývali v betónových džungliach…
PIEŠŤANY – Stav zelene v meste v posledných rokoch vyvoláva negatívne reakcie obyvateľov Piešťan. Na viacerých uliciach zmizli vysoké stromy a nahradili ich úzke „prútiky“, ktoré poskytujú len málo tieňa či kyslíka.
Pre stavbu okružnej križovatky na Radlinského boli pred rokom vyrúbané zdravé lipy a v tomto roku sa chystá výmena celého stromoradia na Teplickej ulici. Ako to vlastne so zelenými pľúcami našich ulíc vyzerá a je situácia naozaj kritická?
Problémom financie a neodborné zásahy
Mladý odborník na ošetrovanie zelene – arborista Matej Štefunko z Piešťan – najväčší problém vidí najmä v peniazoch a tiež v prežitkoch z minulosti „Zeleň v mestách je na okraji záujmu,“ tvrdí. Nevhodné druhy stromov, vysadené za socializmu, v súčasných extrémnych podmienkach trpia. Napriek tomu podľa neho nastalo určité zlepšenie: „Služby mesta Piešťany v minulosti nemali kvalifikovaných ľudí, lebo arboristika je veľmi náročná, minimálne za posledné dva roky však vnímam podstatné skvalitňovanie starostlivosti o dreviny v porovnaní s minulosťou. Pri dostatku financií si viem predstaviť Piešťany ako kúpeľné mesto plné zelene a schopné konkurovať aj zahraničiu.“
Ako ďalšie negatívne bremeno minulosti hodnotí zásahy, keď sa na strome neodborne odstráni väčšia časť koruny: „Príkladom sú topole pred Výskumným ústavom rastlinnej výroby na Bratislavskej ceste alebo zásahy na lipách v areáli školy v Banke. Táto situácia je spôsobená aj tým, že ošetrovanie stromov spadá pod voľné živnosti, a preto sa na Slovensku dostávajú do rúk neodborníkom. Strom je však organizmus, ktorý sa neustále vyvíja, a to, čo sa na ňom vykoná, nie je možné spätne vrátiť. Je majetkom nás všetkých a nesprávnou starostlivosťou oň prichádzame.“
Plošné výruby najhorším riešením
Na otázku, čo si myslí o výrube zdravých stromov a ich výmene za tenké mladé stromčeky, odpovedá arborista, že nie vždy ide o to, či sú dreviny v dobrej kondícii, ale skôr o architektonické riešenie. „V súvislosti s tým si spomínam na lipy na križovatke na Radlinského ulici, kde boli vyrúbané stromy v dobrej kondícii, a myslím si, že bolo možné nájsť alternatívne riešenie k situácii. Pekným príkladom je pagaštan pri Kiose – investor stavbu riešil tak, že ho obišli a zachovali,“ vysvetľuje.
Hoci stromy, ktoré rastú v uliciach, je podľa neho potrebné obmieňať, tieto zásahy by malo mesto plánovať citlivejšie: „Plošná výmena je asi najhoršie možné riešenie, a prináša len negatíva. Verejnosť to vníma veľmi citlivo.“ Cestou je napríklad výmena stromoradí počas niekoľkých rokov dosadbou za vzrastlé stromy s obvodom kmeňa aspoň 25-30 cm. „Podstatne zanedbávaná je v súčasnosti aj starostlivosť o novovysadené dreviny,“ pokračuje M. Štefunko. „Keď zasadíte strom, neznamená to, že porastie. Závlaha, dostatok miesta pre koreňový systém, zabezpečenie proti vandalizmu… to sú len zlomky toho, čo pre svoj rast vyžaduje, a pokiaľ to nedostane, samozrejme, nerastie a môže
odumrieť.“
Ako negatívny príklad uvádza rekonštrukciu Partizánskej ulice v smere od malej pošty k Ružovému mlynu, kde stromy na prvý pohľad nemajú dosť miesta pre korene a dá sa očakávať nadvihovanie dlažby, prípadne predčasné starnutie drevín. „Pri zhrnutí všetkých faktorov je to plytvanie
prostriedkami mesta,“ tvrdí.
Park – tesne pred rozpadom?
Súčasný stav parku charakterizuje M. Štefunko ako tesne pred rozpadom: „Mnoho drevín je staticky nestabilných, neexistuje kontinuálne systematické dosádzanie, chýbajú údržbové rezy a stromy sa stávajú nebezpečnými.“ Podľa neho je jedinou cestou kompletná rekonštrukcia zahŕňajúca výruby a okamžitá dosadba vzrastlými drevinami, ošetrenia všetkých stromov a plánovaná údržba v horizonte aspoň na päť rokov dopredu. „Stromy sa nestávajú nebezpečnými samy od seba. Zanedbávaná odborná starostlivosť môže mať aj iné prejavy, tak ako to bolo napríklad v parku v Jaslovských Bohuniciach, kde vyhasli dva ľudské životy,“ varuje mladý odborník.
Dodávateľmi novej zelene či odborných služieb sú však často práve tí, ktorí posudzujú jej súčasný stav. Podľa Mateja Štefunka by ale mesto ako investor malo hľadať najmä kvalitného dodávateľa materiálu a služieb. „Ak sa mám vyjadriť za seba, ja sa jednoznačne snažím chrániť stromy, je to moja priorita a povinnosť ako arboristu. Či už výsadba alebo ošetrenie, všetko by malo smerovať k tomu, aby sme nebývali v betónových džungliach.“ Ak by vraj niekto od neho chcel vypracovať posudok, že strom je nebezpečný, a nebola by to pravda, nesúhlasil by s tým ani za tisíce eur. Situácia sa dá podľa neho často riešiť inak ako len výrubom…
Matej Štefunko pochádza z Kremnice, vyštudoval Strednú záhradnícku školu v Piešťanoch a absolvoval viacero arboristických kurzov. Spolupracuje s poprednými špecializovanými firmami na Slovensku. Arboristiku charakterizuje ako odbor zaoberajúci sa komplexnou starostlivosťou o dreviny. Rieši zásahy na stromoch tak, aby zostali zachované ich pozitívne hodnoty a boli bezpečnými na danom mieste ešte dlhé roky.
