Nadácia Adeli

Dostal som pätorku a bojím sa ísť domov

Utorok 04. 07. 2017 11:00  | Mladí dnes / Školstvo  | Autor: vd

Doniesol som vysvedčenie, nie sú na ňom ale také známky, ako si predstavujú moji rodičia. Bojím sa ísť domov. Čo mám robiť? Ako im ukážem vysvedčenie s pätorkou? Prečo mi ju tá ... dala? Panebože! Ja asi ani domov nepôjdem!

Ilustr. foto

Ilustr. foto (Autor: vd)

„Nie vždy je vysvedčenie také, ako si žiak predstavuje,“ zamýšľa sa nad koncoročným hodnotením žiakov či študentov školská psychologička Zuzana Táborská z Piešťan. Niekedy totiž pri rozdávaní vysvedčení dochádza k veľkým sklamaniam. Žiak má veľký problém vyrovnať sa so známkami, ktoré sa mu nepáčia a ktoré často ani neočakával. „V každom prípade nie je vhodné, aby dieťa kľučkovalo a nechcelo oboznámiť rodičov či blízku rodinu s vysvedčením. Rodičia by mali brať vysvedčenie ako nejaký rezultát, výsledok celoročnej práce ich dieťaťa v škole, ale zároveň i výsledok svojej práce. Teda to, ako sa zaujímali o dieťa počas celého roka, ako sa s ním učili, riešili problémy v škole.“

Detská psychologička, ktorá denne odhaľuje skryté zákutia často komplikovanej psychiky školopovinných detí, rodičom v žiadnom prípade neodporúča, aby sa postavili k svojej ratolesti s nejakým prudkým odporom, krikom či nadávkami. „Treba si aj zo zlého vysvedčenia zobrať ponaučenie, že príprava v predchádzajúcom školskom roku nebola taká, aká mala byť,“ upozorňuje odborníčka. 

Rodičia sa majú zamyslieť a analyzovať, z akých predmetov ich dieťa neprospieva. Mali by si dať spolu s ním predsavzatie, že budúci rok sa situácia zmení k lepšiemu. Ale aj s ich pomocou. „Čiže nejaká nadmerná kritika nie je vhodná aj z toho dôvodu, že niekedy deti nezvládajú rovnako všetky predmety. Niektoré sú nadané a idú im dobre jazyky, ale z prírodovedných predmetov, z matematiky majú horší prospech. Dieťa treba motivovať, aby sa snažilo prípadné horšie známky v budúcom polroku opraviť.“

Ale čo robiť, ak malo dieťa blok voči učiteľovi alebo predmetu? Dostalo reparát, pritom je „zacyklené v bloku“. Psychologička radí: „Treba ho cez prázdniny odblokovať. Dopriať mu čas na odpočinok. Reparáty bývajú väčšinou v druhej polovici augusta. Takže prvé dva týždne prázdnin by mal žiak odpočívať, relaxovať, dopriať si spánok aj zábavu. Nech sa venuje činnostiam, ktoré má rád.“ 

A potom, s ubúdaním prázdninových dní, postupne navádzať často veľmi znechuteného školáka na to, aby sa začal učiť. Motivácia má byť primeraná. Pozitívna zaberie skôr. „Príprava na reparát nemá byť nejakým drilom, má tam byť stále dostatok voľného času aj na oddych, ale treba dieťa sledovať, či sa učí a či má snahu zlú známku opraviť,“ dodáva psychologička.

Ale čo ak vaše dieťa iba jednoducho natrafilo na učiteľa, ktorý s obľubou dáva reparáty? Je to motivujúce? O tejto chúlostivej problematike sa rozhovoril dlhoročný pedagóg: „Motivujúce to nie je, ale sú nejaké predpisy. Ak máte od žiaka iba zlé známky, bolo by škoda dať mu rovno päťku, keď sa v lete môže jednému predmetu, s ktorým má problém, ešte venovať a môže ho zvládnuť. Rodina, kamaráti mu pomôžu. Bola by škoda nedať mu túto šancu. Reparát mu učiteľ dáva preto, aby neprepadol, aby si to mohol ešte premyslieť. Takýto žiak je motivovaný, skúša ho komisia troch ľudí písomne aj ústne. Je to objektívne. Žiak sa to naučí a neprepadne. Pokiaľ nie je úspešný, tak opakuje. Učitelia sa snažia pomôcť, ale ak sa žiaci nepripravia, nemáme čo s nimi robiť. Ja som z toho nervózny, keď dávam pätorky. Ale my učitelia to musíme robiť, ak chceme byť seriózni a spravodliví.“ 

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 26, ktoré je v predaji od 4. júla. 





Regal Burger

Anketa