Autor madony a keramických kresiel oslávil deväťdesiat rokov

Tvoril z jedinečného materiálu – z kameniny. Nebohý karikaturista a Jakubčíkov priateľ, Vojto Haring o ňom povedal: „L. Jakubčík si vytvoril silné remeselné zázemie, modeluje priamo z plátu, neprepína farebnosť, necháva vyznieť samotný materiál.“ Kým mu to fyzické sily dovolili, majstrovsky pracoval s hrnčiarskym kruhom. Citlivým zásahom dlaní pozmenil kruhovú pravidelnosť misy alebo vázy, čím získal elipsu alebo iný, oblý tvar. Na poslednej súbornej výstave pri príležitosti jeho osemdesiatin, ktorá sa konala V starej lekárni, nezaprel v sebe donchuana, ktorý po očku sledoval tizianovskú krásku, červenovlasú harfistku. „Keď vidím peknú ženskú, hneď sa inšpirujem! Ale hneď mi to aj zakazujú,“ žartoval L. Jakubčík.

Vytváral nádherné záhradné keramiky pevných obrysov a hrubej štruktúry i interiérové doplnky. Mnohé evokujú premenu hmoty v ohni. Experimentoval s farebnými glazúrami. Dielo dokázal vyrobiť aj z priemyselného porcelánu.

Majster keramiky a remesla je členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Narodil sa v Nevojiciach 16. júna 1926. Pôsobil v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave, neskôr sa stal samostatným výtvarníkom v Žiline. Od roku 1968 žije v Piešťanoch, kde býva so svojou manželkou Ruženou, ktorá pochádza z Liptova. „Prešiel som vojnou, prežil komunizmus aj s jeho ideovou komisiou, ktorá sa ma pýtala, prečo som vytvoril sochu Kentaura. Nevedeli pochopiť, čo ma inšpirovalo, vytvoriť zviera s ľudskou tvárou? Poslali ma na dva mesiace do bane. Na východe Slovenska som zakladal družstvá, ale aj tam som nakoniec ostal pri tvorbe,“ vymenovával majster, ktorý okrem toho, že dokázal do keramickej hmoty zataviť sklo i svoje verše, naznačil generáciám umelcov, že dobré diela sa dajú robiť takmer z každého materiálu. Vystavoval v mnohých krajinách i mestách sveta – v Prahe, v Buenos Aires, v Faenze, v Bechyně, v Mníchove, vo Viedni, v Novom Sade či v Montreale. Jeho renomé mu v roku 1971 zabezpečilo členstvo v Medzinárodnej keramickej akadémii AIC so sídlom v Ženeve.

L. Jakubčík dekoroval svoje keramiky rôznymi glazúrami, experimentoval, vymýšľal rôzne kombinácie so zatavovaným sklom, solenými glazúrami či unikátnou japonskou technikou raku kuro. Keramika raku sa v krajine vychádzajúceho slnka uctieva pri pití čaju. Slovo raku znamená pôžitok, radosť, spokojnosť, blaženosť. Takéto pocity sú príjemné nielen pri pití čaju, ale aj pri hodnotení celoživotného diela.

Majstrovi Lubomírovi Jakubčíkovi i jeho manželke, ktorá s ním zdieľala dynamické chvíle života, želáme k nádhernému jubileu všetko najlepšie hoci aj pri pití čaju z vlastnoručne zhotovenej misôčky.