Bali, aké zažijete iba raz. Folklórny súbor Máj spoznával Áziu
Krátko potom, ako folklórny súbor Máj pôsobiaci pri Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch oslávil 20. výročie svojho založenia, sa jeho členovia vybrali na cestu do ďalekej Indonézie. Bali, exotický ostrov s rozlohou o niečo väčší ako Slovensko, spoznávali celé dva týždne.
Vďaka vedúcemu súboru Jánovi Horňákovi sa 26 členov FS Máj zúčastnilo súťažného Medzinárodného festivalu folklórneho tanca, ktorý sa konal 4.-18. októbra ako sprievodné podujatie Svetového kultúrneho fóra. Cieľom tohto stretnutia boli diskusie štátnikov na témy súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom a jeho prepojením s uchovávaním kultúrnych hodnôt, tradícií a dedičstva ľudstva. Viac ako 300 účastníkov festivalu zo 14 krajín sveta sa tak nakrátko stalo súčasťou dvoch podujatí, ktoré spájala myšlienka kultúrnej spolupráce v záujme dosiahnutia porozumenia a mieru vo svete. Svoje stanovisko k tejto téme a podporu jej ďalšieho rozvoja vyjadrili vedúci jednotlivých súborov podpisom oficiálnej Deklarácie o kultúrnej spolupráci zúčastnených národov za prítomnosti ministerky kultúry Indonézie v rámci konferencie konanej 9. októbra.
Tanečníci zasa dokázali, že umenie je jednou z možných ciest, ako tieto myšlienky aplikovať v praxi. Organizátori festivalu vytvorili koncept tanečných workshopov, v rámci ktorých vybraní tanečníci z jednotlivých krajín dostali možnosť podieľať sa na spoločnom tanečnom predstavení s názvom Hamemayu Hayuning Bawana, ktoré vytvoril domáci choreograf Bimo Wiwohatmo v spolupráci s profesionálnym tanečným súborom z Jávy. Táto obohacujúca, miestami však aj časovo náročná spolupráca umožnila štyrom z nás stať sa súčasťou medzinárodného tanečného predstavenia, ktoré bolo vyvrcholením programu Svetového kultúrneho fóra.
Ďalší členovia nášho súboru v rámci tejto choreografie predstavili slovenský folklór v netradičnej úprave s indonézskym hudobným sprievodom. Zaujímavú skúsenosť mali aj tanečnice, ktoré vystúpili v spoločnej choreografii v rámci úvodného aj záverečného ceremoniálu tanečného festivalu.
V rámci súťažnej časti festivalu vystúpil náš súbor trikrát pred odbornou porotou. Pokiaľ ide o sprostredkovaný umelecký zážitok, možno tvrdiť, že Balijčania sú naozaj majstrami v impozantnosti riešení scén javísk, ktoré boli nezriedka zakomponované v rámci vstupov do hinduistických chrámov. Záverečný ceremoniál festivalu sa konal v kultúrnom srdci ostrova, vo vnútrozemskom mestečku Ubud, a medzi divákmi nechýbali významní hostia a indonézski predstavitelia vlády. Nezabudnuteľnú atmosféru tohto veľkolepého večera vygradovala správa o našom celkovom umiestnení: FS Máj z Piešťan reprezentujúci slovenský folklór a tradície sa umiestnil na druhom mieste! Prežili sme neopísateľný pocit hrdosti a radosti z úspechu.
Okrem tanca, potu a driny si z Bali nesieme aj množstvo iných neopakovateľných spomienok. Už len samotné stretnutia s domácimi obyvateľmi boli v pozitívnom zmysle pravým kultúrnym šokom. Tento usmievavý národ tešiaci sa z každodenných maličkostí nás ako cudzincov srdečne zdravil a vítal doslova na každom kroku. S priateľskosťou, slušnosťou a úslužnosťou, akú tu cudzincom prejavujú, sa stretnete už len málokde inde na svete. Hinduizmus a jeho učenie k tolerancii, vzájomnému rešpektu a harmónii človeka a prírody kontinuálne napomáha rozvoju a uchovávaniu tradičných hodnôt ľudskosti a robí z tohto ostrova nielen výnimočné miesto, ale pre niektorých až raj na zemi. Na druhej strane si však nemožno nevšimnúť, že odvrátená tvár civilizačného pokroku a masový rozvoj turizmu aj tu pomaly zanechávajú negatívne stopy v podobe veľkých turistických rezortov, celosvetovo rozšírených reštauračných reťazcov či neschopnosti spracovania odpadu.
Bali, vždy zelený ostrov plný ryžových polí, exotického ovocia a všadeprítomných voňavých obetných darov, sa nám z väčšej časti podarilo vidieť najmä zo sedadiel autobusu. Hoci sme boli ubytovaní v hlavnom meste Denpasar, na pláž sme to z hotela mali skutočne iba niekoľko metrov. Vďaka domácim sprievodcom sme vo voľnom čase navštívili mnohé zaujímavé, a najmä z náboženského hľadiska významné pamiatky, napríklad palácový komplex zasvätený bohovi Šiva na vulkanickom jazere Bratan vo výške 1200 m.n.m., hinduistický chrám na mori Pura Tanah Lot či komplex obrovských sôch boha Višnu a mýtického orla Garudu. Počas prehliadky hinduistického paláca Uluwatu z 11. storočia sme mali príležitosť presvedčiť sa na vlastnej koži, prečo sa hovorí, že je niekto „drzý ako opica“. Boli sme totiž svedkami, ako tieto naoko milé a nevinné zvieratá v zlomku sekundy obrali človeka o okuliare alebo sa rozhodli vziať mu z nohy šľapku. Tento nevšedný zážitok vystriedal hneď nato iný – o niečo kultúrnejší. V amfiteátri priamo nad morom sa nám pri západe slnka podarilo sledovať tradičný obradný tanec kecak.
Domov sme sa vrátili bohatší nielen o nové zážitky a skúsenosti, ale aj s vedomím, že poznávanie každej novej kultúry a krajiny, vnímanie vzájomných rozdielov a podobností nám umožňuje o niečo lepšie poznať seba samých. Folklór, hudba, spev aj tanec majú v tomto prípade veľkú zásluhu na tom, ako ďaleko sa členovia FS Máj mohli za týmto poznaním vydať. O to väčšia vďaka patrí tým, ktorí nám s tým doteraz pomáhali.
Venované spomienke na našu milovanú Vikinku Horňákovú. Ďakujeme!
