Peter Galbo: „Hasiči robili s nasadením síl, schopností i vlastného života“

Po požiari zostala len spúšť (Autor: Supa)

Oheň dosahoval výšku možno aj tridsať metrov. Všetkých zamestnancov museli evakuovať, pretože hrozila otrava z nebezpečných plynov. Vtedy hasiči nemali šancu zachrániť ani majetok, ani ľudí. O život  prišli v strašnej tragédii dvaja pracovníci - Striženec a Bartovic.

Peter GalboMyslela som si, že podobný požiar už neuvidím. Mýlila som sa. Minulý štvrtok v noci  horelo „pétečko“. Ľudia sa v nemom úžase dívali na strašnú skazu, ktorá postihla nielen majiteľa budovy Pavla Táborského, ale aj obyvateľov ôsmich bytov a desiatky ľudí, ktorí tam pracovali a podnikali prišli o živobytie. Na požiar sa dívali stovky obyvateľov Piešťan, tisíc párov očí sledovalo prácu hasičov, strašné divadlo ohňa a mnohým z nich sa zdalo, že hasiči nehasia tak, ako by mali. Bol tam aj riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch Peter Galbo. Položili sme mu niekoľko otázok.

O aký zásah išlo a v akom rozsahu?

Išlo o dosť náročný typ požiaru vzhľadom na množstvo nasadených síl a prostriedkov aj rozsah trvania požiaru a jeho charakter v zmysle možnosti nasadenia účinných prúdov v prevažnej miere iba prostredníctvom výškovej techniky. Na základe poznatkov i výsledkov sa nám zdá celý priebeh požiaru nedostatočný, nie však z hľadiska vykonania samotného zásahu.  Samotné spozorovanie a ohlásenie udalosti prebehlo neskoro, a preto bol rozvoj požiaru taký bleskový.  O čom vypovedajú aj zábery z mestského kamerového systému. Ľudovo povedané – z minúty na minútu to bol žeravý kotol.

Po požiari zostala len spúšť (Autor: Supa)

Koľko hasičov a s akou technikou tu zasahovalo?

Boli tu 29 hasiči z troch okresov – z Piešťan, z Hlohovca a Trnavy. Pomáhali nám aj deviati obecní dobrovoľníci z Pobedima a Moravian nad Váhom. Pobedimskí mali dve vozidlá – Mercedes Benz Vario a Tatru 148 a Moravanci prišli s cisternou Škoda 706. Pretože niektorí z obecných hasičov pracujú aj v našom zbore, môžem ich rátať medzi profesionálov.

Koľko automobilových striekačiek bolo nasadených na požiar?

K dispozícii sme mali deväť cisternových automobilových striekačiek, použili sme tri vozidlá hasičskej záchrannej služby a dve vysokozdvižné plošiny. Nižšia bola z Piešťan a vyššia – 44-metrová - z Trnavy.

Po Piešťanoch sa ozývajú kritické hlasy. Vraj hasiči prišli neskoro, bolo ich málo, nehasili tak, ako by mali...

Požiar sa nepodarilo zachytiť v rannom štádiu, jeho charakter a rozvoj nám umožnil už jedine kontrolovať horenie, aby nevznikli ešte väčšie škody a tiež aby sa nepreniesol na okolité objekty.  Pokiaľ tam je len jedna cisterna, nasadené sú tri prúdy, je to stále len cez jedno vozidlo, jednu výškovú techniku. Koľko máme dojazd z Trnavy? Dvadsaťtri minút  - to je pri požiari celá večnosť!  Keď už to horí plameňom, čiže požiar je vo fáze plného horenia, potom sa efekt kompaktného prúdu na veľkej ploche stráca.

Po požiari zostala len spúšť (Autor: Supa)Pri tomto požiari išlo naozaj o veľkú plochu. Takže tam sa už vykonávali úkony, ktoré zabezpečili, aby nedošlo k celkovému zrúteniu obvodových konštrukcií. Vo vnútri sa už nedalo nič robiť – ani zasahovať, ani ochraňovať. Požiar hasilo 29 hasičov, takže aj síl, aj prostriedkov bolo dosť. Naši chlapci, ktorí tam zasahovali robili tak, ako je to uvedené v prísahe – s nasadením všetkých síl, schopností, s nasadením vlastného života. Podali maximálny výkon, aby to, čo sa dá, zachránili. Uchránili i vykonali to, čo sa od nich očakáva a na čo sú určení.

Viac sa dočítate v zajtrajšom vydaní Piešťanského týždňa.