Fejtón: Ako Ivan okabátil novoročné predsavzatia

Pondelok 01. 01. 2018 16:00  | Kultúra / Kniha  | Autor: Jožo Suchovský

S posledným úderom hodín, ktoré posunuli svet do ďalšieho roka, si Ivan zaumienil, že skoncuje so všetkými zlozvykmi, ktorým sa s blaženosťou oddával. Na silvestrovskej zábave verejne pokrčil škatuľku cigariet, vlial do seba posledný dúšok alkoholu a vyhlásil, že najlepším spôsobom boja proti depresii je šport.

Ilustračné foto.

Ilustračné foto. (Autor: jamo)

Nik mu neveril. Bolo totiž na ňom vidieť, že je už riadne pod parou. Ale v Ivanovi sa niečo zlomilo. Keď sa vyspal z opice, rýchlo sa naobedoval a hneď sa začal prezliekať do športového oblečenia. Manželka naňho s údivom pozerala, lebo podobných výrokov Ivan počas niekoľkých rokov veľa predniesol.

Januárový mráz však Ivana prebral zo športového ošiaľu. „Ktorý somár mi nahovoril, aby som chodil behať v takejto zime!“ nadával si v duchu. „Ale slovo je slovo. Nejako sa tým už musím prehrýzť.“

Po prvých sto metroch sa Ivanov organizmus začal búriť voči prídelu kyslíka v krvi. Dusil sa. Chuchvalce niekoľkoročných usadenín dechtu v pľúcach sa vzpriečili v krku. Chrčaním starého tuberáka ich vyhnal von a opäť zrýchlil krok.

Atletická dráha už dlhší čas nevidela takého zaujímavého športovca. Po dvoch kolečkách začali Ivana opúšťať sily. Nohy sa podlamovali, ruky neposlúchali a srdce búchalo ako hasič na zavesenú koľajnicu pri požiari.

Ivan zastal. Ledva lapal dych. Nohy mu oťaželi. Dolámaný si sadol na lavičku, aby si oddýchol. „Takto nič nedokážem. Behanie dokola ma nebaví. Musím vyskúšať iný šport,“ dohováral sám sebe.

Už bol rozhodnutý kráčať domov, keď zrazu uvidel kamarátov hrať futbal. „To je niečo pre mňa! Niekedy som ho hrával súťažne, prečo to neskúsiť?“ blyslo mu v hlave.

Prvé dotyky s loptou ešte ušli, ale Ivan, nanešťastie, narazil na vychýrených borcov, ktorí sa za loptou naháňali pravidelne. Od únavy nevedel už ani presne prihrať, ani silno vystreliť na bránu. Ale svojmu hendikepu nepodľahol. Postavil sa do bránky a dobrým výkonom prispel k víťazstvu svojho tímu.

„Novoročné víťazstvo treba zapiť!“ vyhlásili Ivanovi spoluhráči.

„Ja už nepijem,“ snažil sa Ivan vyvliecť z posedenia v krčme.

„Zas jeden s novoročnými predsavzatiami,“ posmešne poznamenali kamaráti. „Tak poď aspoň na kofolu.“

Ivan sa znovu ocitol v známom prostredí. Zafajčené priestory dali facku prečisteným pľúcam a vyhriata miestnosť príjemne pôsobila na premrznuté údy. Stratenú energiu dopĺňala vychladená kofola, ktorá ho prebrala k životu. Takéto vzkriesenie už dlho nezažil.

Vystrašená Ivanova manželka nevedela pochopiť, kde sa jej muž tak dlho tára. Rozhodnutá zájsť do nemocnice našla Ivana ležiaceho pri vchodových dverách.

„Ty prasa! Pozri sa, ako vyzeráš! Samá špina. A ten smrad!“ privítala ho nežnými slovami.

Aké bolo však jej rozčarovanie, keď zistila, že Ivan je úplne triezvy. Po ceste z krčmy ho totiž chytila taká svalovica, že sa ledva doplazil domov.

Ale ani táto skúsenosť ho neodradila plniť novoročné predsavzatia. Stále chodieva behať, i keď len do najbližšieho hostinca, aby si telo na nové móresy postupne zvykalo.





GARGO
Regal Burger

Anketa