R. Buriana tlačia do ženby, zatiaľ odoláva

► Ako ste sa dostali k dídžejingu?
Ako dvanásťročný na dovolenke v Holandsku som po prvý raz počul pesničku od skupiny 2 Unlimited. Taká hudba sa doma počuť nedala. Pamätám si, ako otec po návrate kúpil satelit a chytali sme naň nemecké kanály. Tam ju púšťali a končila nahratá na mojich páskach. Tak ma to nejako chytilo. Ale nezačal som hneď s dídžejingom.

► A s čím?
Začal som skladať hudbu, ale najprv úplne o ničom. Neskôr, keď to začínalo mať podobu, kamarát z rádia mi požičal gramofón a ukázal, ako sa s ním pracuje. Po tréningoch som asi tri roky všade so sebou nosil „bedne“. Jedna mala 30 kíl.

► K pozícii asi najznámejšieho dídžeja v krajine ste sa dopracovali len vlastným talentom?
Každý z nás má talent a ja som dostal príležitosť zistiť, kde je. Niekto na to nepríde celý život. Keď ľudia začali hovoriť, že moje pesničky sú dobré, pochopil som, že vo mne niečo je. Otvorene hovorím, nikto mi nikdy nepomohol, išiel som za svojím. Podporovali ma len rodičia, kamaráti zas dávali spätnú väzbu. Treba len talent a makať.

► Kam sa vám podarilo s hudbou dostať?
Asi pred siedmimi rokmi som pôsobil v zahraničí, vydával tam platne, CD, kompilácie a pochodil svet. Ale neuživil som sa. Po návrate na Slovensko som vyskúšal niečo tu a vyšlo to.

► Máte nejaký dídžejský sen?
Momentálne kontakt na anglického producenta, ale zatiaľ je to vo fáze, že mu mám poslať pesničky a on sa vyjadrí. Uvidíme.

► Kde hľadáte inšpiráciu?
Pre mňa je obrovskou inšpiráciou priateľka a pes. Stále sledujem trendy v hudbe a vidím, ako ľudia reagujú na akcii, keď zahrám novú pesničku. Ak zareagujú super, všímam si, čo v nej urobil producent nové.

► Tak vznikala aj najnovšia pesnička Závislí so speváčkou Dominikou Mirgovou?
Dominika mi zavolala a povedala, že naša pesnička Kto je on má tri milióny videní a mali by sme spraviť niečo nové. Úplne to nechala na mne a pesničku som mal hotovú za jeden deň. Niekedy spraviť novú skladbu trvá aj mesiac. Najprv urobím melódiu, potom k tomu bicie a niekedy až po štyroch týždňoch zacítim ten feeling, že je to tam.

► Skúste opísať dídžejov deň. Ako často hráte?
Ráno o pol ôsmej sa zobudím, idem cvičiť. Každý deň. Keď nejdem, som nervózny. Necvičím, aby som nejako vyzeral, ale pre dobrý pocit. Potom idem do roboty. Robím IT špecialistu pre nitriansky informačný systém. Po návrate domov sedím v štúdiu, počkám, kým príde frajerka z roboty, porozprávame sa, pozriem si film alebo zahrám hru, idem so psom von a spať. Hrávam niekedy desaťkrát, inokedy dvadsaťkrát za mesiac.

► Čo by ste ešte chceli dosiahnuť?
Mám všetko, čo som v živote chcel, ale túžim ešte spraviť pesničku známu nielen u nás, ale na celom svete.

► Kedy sa oženíte? Postaviť dom a zasadiť strom sa vám už podarilo?
Momentálne na to vôbec nepomýšľam. Už ma do toho tlačí aj svokra, mama, frajerka, ale… Musím byť v pohode, dosiahnuť v kariére úroveň, že si poviem – áno, teraz. Možno sa mi to nepodarí nikdy, možno sa nikdy neožením. Ale dom už mám, aj strom už mám.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 45, ktoré je v predaji od 3. novembra.