Na Topfeste sa rockovalo, sobášilo a najmä zabávalo

– Dobrý deň. Poprosím jeden taxík.
– Kam to bude?
– Na Topfest.
– Budete platiť 5 eur.
– Aha, no, tak ďakujem.

Nevinná víkendová konverzácia s dispečerom taxislužby rozdelila spoločnosť na dva tábory. Prvý, nazvime ho maratónci, tvorili ľudia obľubujúci beh na dlhé trate. Expresné výpočty a prepočty piatich eur prekonvertované na počet alkoholových pohárikov prebudili aj v tom najlenivejšom „Topfesťákovi“ chuť kráčať takmer do nemoty – do obrovského areálu, s prvým vchodom takmer až v Hornej Strede a zdalo sa, že druhý vstup je snáď až vo Veľkom Orvišti. Pri nákupe občerstvenia si každý spokojne pohundral, že síce dlhšie chodil, ale mohol sa o to dlhšie hostiť. Druhý tábor, šprintéri, sa za 5 eur nechal vyložiť z taxíka niekde v stanovom mestečku, do areálu docupkali za pár minút a tešili sa, aké je dobré, že sú tam o pár minút skôr.

Čarovná vesta Security zdvíha ego
„Otvorte kabelku. Máte nejaké plastové, sklené fľaše alebo zbrane?“ pýtali sa SBS-kari pri vstupe. Podľa informatívneho bulletinu sa na ochrane festivalu každoročne podieľa 150 pracovníkov strážnej služby. Stopäťdesiat mužov, akonáhle si navliekli svojich 150 viest, zrazu sa pre nich každý stáva niktošom.
Našli sa, samozrejme, svetlé výnimky(asi dve), ktoré nezabudli, že s úsmevom a prívetivou komunikáciou sa pracuje lepšie. Veľká vďaka za nich! Drvivá väčšina strážnikov si však užívala pocit umelej nadradenosti. A nechceli sa nechať odfotiť.

Nekonečný areál
Obrovský areál vyzeral ako zmenšenina obce. Okrem typických lavíc pod dvomi veľkými stanmi sa dalo porelaxovať v chill-out zóne, vybavenej mechmi na sedenie či ležanie. Hlavné pódiá boli rovno dve vedľa seba.
Iným svetom bola párty zóna, ktorú zastrešovala značka asi najznámejších cigariet. Vnútri „areálu v areáli“ hral dídžej house-muziku. Párty zóna, vybavená najrôznejšími súťažami a atrakciami, neustále baviacim sa množstvom ľudí, ponúkala stolný futbal, svadobný obrad typu Las Vegas a zoskok na nafukovačku zo 6 a 10-metrovej výšky. Festivalovou samozrejmosťou sú stánky, v ktorých by sa človek ošatil, upravil šperkami, (možno) skrášlil tetovaním a najedol do sýtosti. Trhance, šúľance, langoše, kebaby, cigánske, ale aj veľká špecialita – zemiaková špirála. Jeden kus, jediný jeden zemiak, uvarený, osolený a nabodnutý na špajli za 1,50 eur. Ale chutil.

Invázia chrústov
Piešťanské letisko je naozaj rozľahlé a okolitými pláňami je pravdepodobne dobrým miestom pre existenciu rôznych živých stvorení. „Tie chrústy sú nechutné!“ zaskočili nás hneď pri vstupe známe hlasy. „Aké chrústy?!“ nechápali sme.
Po prvom rozhľadení sa po areáli sme začali registrovať veľké letiace príšery, neustále atakujúce ľudí. Väčšina návštevníkov vyzerala, ako keby tancovala pod vplyvom omamných látok, no pravdou bola invázia nepríjemných chrústov. Našťastie, s prvými náznakmi tmy išli títo neočakávaní nadšenci festivalu spať a ľudia sa konečne mohli prestať rozháňať.

Na lúke sa diali veci
So západom slnka sa niektoré štýlové osobnosti v areáli postupne menili na čudné zombie postavičky. Ich oči, plánujúce zmapovať situáciu, pri chôdzi nakoniec skončili nevedno kde, no určite nie v prítomnosti. Niektorí pôsobili dokonca tak, akoby sa pred festivalom inšpirovali chôdzou bocianov. To, že obsah svojich žalúdkov vyprázdňovali priamo počas chôdze, asi netreba detailne rozoberať.
No aj človek triezvy mal s premiestňovaním sa problém. Tí, čo už nevládali ďalej, odpočívali kdekoľvek. Na ceste, vedľa cesty, pod stolom, pred stánkom, na lúke. Nehybné telá ležali naozaj všade. Podchvíľou niekto kráčal a zrazu sa zviezol k zemi. Takmer to vyzeralo, akoby sa na Topfeste zabával profesionálny sniper a tanečníkov jedného po druhom zostreľoval, no pri opätovnom prechádzaní sa staré telá na zemi chýbali a pribudli nové…
Lúka však bola špecifická. Vo svetle reflektorov, kdesi kúsok za „toaletami“ (rozumej – každému na očiach), si pravdepodobne veľmi zaľúbená dvojica užívala vzájomnú lásku.

Vychytávka, ktorá zachránila mnoho opíc
Počas troch dní sa na Topfeste predávali aj špeciálne náplasti proti opici. Ideálne je nalepiť si ju na neochlpenú časť tela, najlepšie jeden a pol hodiny pred plánovanou konzumáciou alkoholu. Sám predajca nám potvrdil: „Samozrejme, že som ju skúšal. Niekoľkokrát.“ Určite si všetci kladiete tú istú otázku. Odpoveď je, nie, my sme ju nevyskúšali. S alkoholom problém nemáme. Zvládame ho bez problémov.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 27, ktoré je v predaji od 30. júna.