Hudobný tip: SONIC YOUTH – GOO
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Minimalistický gitarový zvuk omámene sa pohybujúci medzi art rockom, post-punkom a noise-rockom je nezameniteľným trademarkom kultovej newyorskej skupiny Sonic Youth. Po dráždivom, nervnom období albumov Confusion Is Sex, Bad Moon Rising a EVOL prichádza v ich diskografii viac mámivé obdobie albumov Dydream Nation a Goo, pripomínajúcich (po vzore názvu prvého z nich) stav bdelého snenia.
Jedenásť skladieb albumu Goo predstavuje zvukovú migráciu naprieč popkultúrou, osobnými témami až fetišizovaním práce s gitarovými efektmi a možno nečakanými vplyvmi – napr. inšpiráciou produkcie albumu v estetike musique concréte.
Goo sa prezentuje nesmiernou tematickou šírkou. V sústavnom transformovaní gitarového zvuku zachytíme príbeh speváčky Karen Carpenter zo skupiny The Carpenters, zahmlené útržky osobných spomienok či odkazy na noirový film Mildred Pierce.
Pri počúvaní albumu sa stretávajú a prepájajú silno protichodné pocity. Popri štruktúrovaní experimentálneho zvuku do chytľavých a priebežne sa rozpadajúcich pesničkových foriem sa stretávame s tematickou roztrieštenosťou albumu, komplikujúcou jeho uchopenie a jednotné zastrešenie. Bdelé snenie, do ktorého často upadá inštrumentálna stránka Goo, tak nie je stavom letargie. Goo je popkultúrne enfant terrible, vyvolávajúce v tomto stave sústavné tvorivé roztržky. Aj preto je dobré stretávať sa s ním čo najčastejšie.
