Hudobný tip – Debbie Harry: KooKoo (1981)
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Rok pred neúspešným albumom The Hunter (1982), nahraným s pôvodnou skupinou Blondie, sa frontmanka skupiny Debbie Harry stihla prevteliť do sólového projektu albumom KooKoo. Nenaplnil komerčné očakávania, avšak jeho štýl je bezmála kultový.
Spolu so svojím priateľom a gitaristom z Blondie, Chrisom Steinom, vytvorili funkovejšie znejúci zvuk, vzďaľujúci sa dominujúcim gitarám ich pôvodnej skupiny. Groovy skladieb Jump Jump, Surrender alebo Backfired sú novým, oslobodzujúcim prostredím pre speváčkin hlas. Špecifickosť tohto „nového sveta“ je vytvorená najmä kontrastom tanečných rytmov a vizuálov švajčiarskeho umelca H. R. Gigera.
Gigerove snové biomechanické maľby prítomné v klipoch a na obale albumu ukazujú Debbie Harry nie ako popovú/rockovú speváčku, ale ako znovuzrodenú, doteraz nepoznanú entitu. Vkladajú do albumu kus nečakanej fantastiky. Vďaka nej KooKoo pôsobí ako mimozemský objekt, ktorý nečakane vletel na hudobnú scénu 80. rokov. Najintenzívnejšie to môžeme cítiť v dobových klipoch. Pomaľovaná Debbie tu vystupuje z Gigerom vytvorených štruktúr ako faraónka a tancuje pred všadeprítomnými výjavmi jeho plátien. V konečnom dôsledku to nie je album speváčky a skupiny, ale album speváčky a výtvarníka.
