Hudobný tip: BLACK SABBATH – PARANOID
V rubrike predstavujeme albumy, ktoré stoja za vypočutie. Či už ide o známe, neznáme, či neprávom prehliadané tituly, vždy sa snažíme nachádzať svojské, unikátne odklony od bežnej produkcie.
Druhý album britskej skupiny Black Sabbath, Paranoid, je ukážkou diela dlhé roky po vzniku stále ovplyvňujúceho žáner. Je predstaviteľom formy „kolektívneho dedičstva“, ktorého skladby „zľudoveli“, ich časti sa stali notoricky známymi aj bez toho, aby poslucháč vedel, odkiaľ pochádzajú. S tým prichádza aj vyprázdnenie ich obsahu, redukujúceho sa na chytľavé formy najhitovejších skladieb albumu – titulný Paranoid, hymnický Iron-man alebo otváracia War Pigs, vytvárajú obraz „tvrdého“ metalového albumu.
V kontexte albumu je najzaujímavejšou skladbou opustenie tvrdých gitár a ich nahradenie Leslie speakerom v tretej piesni Planet Caravan. Nukleárnemu konfliktu sa venuje postapokalytický Electric Funeral. Vo Fairies Wear Boots text G. Butlera o „stretnutí s vílami“ metaforicky líči jeho stretnutie so skinheadmi. Najpríznakovejšou skladbou je sedemminútová Hand of Doom s témou drogovej závislosti vojakov prichádzajúcich domov z vietnamskej vojny. Black Sabbath vytvorili jednu z najsilnejších dobových reflexií, prehlbujúcu atmosféru albumu a zapájajúcu ju do reálnych spoločenských strachov a tráum.
Paranoid sa tak rýchlo otvára zložitejším, angažovaným čítaniam. Je to primárne dôsledné budovania atmosféry a štylistiky kritickej dobovej reflexie, zachytávajúcej svet od studenej vojny až po Vietnam, svet v akejsi medzinárodnej paranoji 20. storočia.
