Eva Kleinová dirigovala dievčenský zbor Máj celých sedemnásť rokov
Gymnázium Pierra de Coubertina v Piešťanoch si pripomína 80. výročie vzniku školy. Chvíle spojené so spomienkami na pedagogickú prácu s mladými ľuďmi prežila na tejto škole pedagogička a zároveň dirigentka dievčenského speváckeho zboru Máj, Eva Kleinová. Piešťanskému týždňu porozprávala o chvíľach, keď sa Máj ešte ani Májom nevolal.
Gymnaziálny dievčenský zbor Máj vznikol v máji 1970. „Zakladali sme ho spolu s manželom Ivanom Kleinom, hudobníkom a dirigentom, ktorý vytvoril aj sprievodnú hudobnú skupinu pozostávajúcu z chlapcov. Prvé kompletné vystúpenie sme mali o rok v družobnom Gymnáziu v Jeseníku už v štylizovaných krojoch. Účinkoval i študent sólista Stanislav Vojtko s krásnym zvonivým tenorom. Bol to náš prvý úspech a opäť v máji, takže náš zbor sme pomenovali slávnostne a symbolicky – Máj,“ uviedla E. Kleinová.
Spevokol navštevovalo ročne približne 40-50 dievčat a práca s nimi bola podľa E. Kleinovej príjemná a radostná. Zdravé zvučné dievčenské hlasy zneli pravidelne dvakrát týždenne i častejšie niekoľko hodín v priestoroch školy a potom na javiskách. Zbor účinkoval nielen kompletne, ale i v komorných skupinách podľa požiadaviek a ponúk vedenia školy alebo rôznych inštitúcií. Sólovo a dvojhlasne vynikli sestry Katka a Anka Gogolové, ktoré absolvovali odbor sólového spevu v základnej umeleckej škole u učiteľky Dariny Mockovej.
„Úlohu tajomníčky zboru vtedy starostlivo a profesionálne vykonávala profesorka Magda Malíková. Zabezpečovala vystúpenia, organizovala zájazdy, riadila celkový chod zboru. Zúčastňovala sa na vystúpeniach, spolupracovala aj ako dozor a manažér v jednej osobe,“ povedala učiteľka.
Repertoár zboru Máj tvorili väčšinou trojhlasné úpravy a skladby folklórneho charakteru, ale aj príležitostné, hymnické, oslavné viachlasné zborové skladby rôznych období nielen slovenské, ale i zahraničné. Zbor účinkoval na slávnostiach, akadémiách, oslavách rôznych výročí, na súťažiach a festivaloch zborového spevu. Komorná skupina sa uplatnila na svadobných obradoch, pri uvádzaní do života, pri školských a podnikových podujatiach a oslavách.
Zbor pri rôznych vystúpeniach získal za svoj výkon ocenenia, čestné uznania, diplomy, pochvaly. Od vedenia Mesta Piešťany, rovnako ako dirigentka, dostal pamätnú plaketu. Po ukončení školy za účinkovanie v zbore členky dostali pamätný list s emblémom zboru a malý dar folklórneho charakteru. Kruhový modro-žltý emblém navrhol Pavol Chrťan, študent gymnázia.
Garderóbu zboru tvorili tri varianty odevov, štylizované piešťanské kroje tyrkysovo-žlté, dvojdielne oblečenie – biele blúzky, béžovo-červené sukne – a do tretice večerné gala súpravy – čierne dlhé sukne, pastelové blúzky, čierne opasky s piešťanskou výšivkou.
Vystúpenia uvádzali talentované recitátorky a jednotlivé zborové skladby priblížili poetickým textom. Neopakovateľný prednes a umelecký prejav mala predsedníčka zboru, študentka Ľudmila Odkladalová. Keď uvádzala zborové skladby, sála úplne stíchla a ľudia akoby ani nedýchali… umocnila vnímanie a zážitok zo zborového spevu.
Okrem mesta Piešťany zneli dievčenské hlasy zboru Máj v rôznych slovenských mestách a kúpeľoch, tiež v družobnom Gymnáziu v Jeseníku. Zahraničnú reprezentáciu absolvoval Máj v družobnom Meissene a na Festivale ruží v Sangerhausene v NDR. Články v tlači vyzdvihli neraz úroveň zboru.
„Počas môjho 17-ročného vedenia dievčenského zboru v rokoch 1970-1987 sa v ňom vystriedalo 260-280 členiek. Počet vystúpení v priebehu týchto rokov dosiahol číslo približne 250. Repertoár zboru obsahoval i také skladby ako zborové Trávnice A. Moyzesa, Hoj vlasť moja M. Schneidera-Trnavského, Aká si mi krásna E. Suchoňa, ale i G. Verdiho Zbor Židov v trojhlasnej úprave,“ zaspomínala si E. Kleinová.
„Po mojom odchode pokračovala nejaký čas v práci so zborom iná kolegyňa a po niekoľkých rokoch vznikol folklórny tanečný súbor a prebral naše meno Máj. Možno práve teraz sa dozvedá pôvod svojho názvu, ktorý je spätý s mesiacom máj. A tak mládež aj tancuje, spieva a rozdáva radosť ďalej… nech sa jej darí! Mne zostali radostné spomienky na spoločné zážitky a peknú prácu,“ s úsmevom dodala pamätníčka.