Žito odovzdalo dožinkový veniec gazdovi
Dožinky v podaní piešťanského Folklórneho súboru Žito dali symbolickú bodku za letom. Po sobote 2. septembra prišiel síce v nedeľu do Piešťan chlad a dážď, no i tak boli dožinky parádne, s koláčmi, chlebom z novej múky aj vínom.
Folkloristi najskôr žali, potom hrabali, viazali snopy, odnášali úrodu do stodoly. Dievčence vili dožinkový veniec, mládenci popíjali aj spievali, v sprievode odnášali veniec i úrodu gazdovi i gazdinej z Námestia slobody cez centrum mesta k Zuckmann Ville. Všetci, čo sa do sprievodu zapojili, si obrad užívali. Fotili sa, mávali, usmievali, tlieskali, spievali.
Dožinkový čas sprevádzalo v našom regióne aj na celom Slovensku množstvo zvykov. Vo svojom pásme ich prezentovali aj piešťanskí aktéri. Ženičky a dievčatá rečnili riekanky, aby odohnali dážď. Aby predišli nešťastiu a skaze, prvý snop niesli do stodoly steblami napred. Stíchli a o ticho požiadali aj obecenstvo.
„Nesieme snopy, musíme byť v úplnom tichu, aby sa o nich myši nedozvedeli,“ žartovali žatevníčky. Gazda dostal okrem venca a červenej stuhy i rôzne predmety. Medzi nimi aj tri kamene. S nimi obišiel zástupy ľudí a z každej svetovej strany kameňmi zaklepal. Gazdiná napiekla chlieb na dožinkový oldomáš z múky z nových klasov a ponúkala ním všetkých okolo. „To aby bolo po celý rok chleba nadostač,“ vysvetľovala.
Zvyky Slovákov boli rôzne. Keď gazda nemal dosť žencov a žníc, na pomoc mu poprichádzali mládenci a dievčatá z okolitých obcí. Vyobliekali sa do pracovných odevov a takto spolu išli najskôr do kostola, kde im kňaz požehnal, oni sa pomodlili Otčenáš…
A odtiaľ šli rovno do polí. Počas žatvy vznikali nové priateľstvá, takzvané žatvovské kmotrovstvá. Dievčatá, takzvané krstné, si navzájom dávali darčeky. Mládenci sa zasa pri zoznamovaní potúžili domácim trúnkom.
Dožinky boli vyvrcholením žatvy, keď sa unavení, ale šťastní roľníci tešili z úrody. Hodovali, tancovali, užívali život – ťažký a krásny zároveň.
