Filmom splatil dlh spomienke na Wintera
Slávnostnú atmosféru v Elektrárni Piešťany spríjemňovali v piatok 15. septembra hudobníci Ľubomíra Váryho. Dixieland znel aj po odpremietaní dokumentu Optimista o budovateľovi slávnych piešťanských kúpeľov Ľudovítovi Winterovi i po besede s režisérom filmu Dušanom Trančíkom.
Na dvore Elektrárne stáli v piatok historické vozidlá a uchovávateľ tradície Zlatých stúh Ján Horňák, odetý vo fraku s cylindrom na hlave, pózoval záujemcom o fotenie pri vyblýskaných tátošoch. V bezpečnej vzdialenosti od fotoaparátov postával režisér filmu D. Trančík a diskutoval s manželmi Duffekovcami.
Mladí nadšenci občianskeho združenia ProWinter spolu s tvorcami Cinematiku a pracovníčkami Elektrárne Piešťany vítali hostí a tešili sa z hojnej účasti. Priehľadná pokladnička, do ktorej príchodiaci vkladali papierové aj kovové „vstupné”, sa plnila. „Celý výťažok z podujatia použijeme na projekt Socha Ľudovíta Wintera v Piešťanoch,“ uviedol jeden z organizátorov podujatia Tomáš Bušo z občianskeho združenia ProWinter.
To spolupracovalo s Trigon Production a filmovým festivalom Cinematik, partnermi boli aj OOCR Rezort Piešťany, Balneologické múzeum Imricha Wintera a Elektrárňa Piešťany.
Priestranná sála starej elektrárne sa rýchle plnila. „Na tento film sa obe veľmi tešíme,“ povedali sestry Daniela a Alena Benedikové z Piešťan. Pri historickej turbíne bola fotobúdka, kde si mohli hostia zhotoviť vlastný portrét z tejto akcie. To už vo vnútri bežal film.
Dokument režiséra D. Trančíka – Optimista s podtitulom Ľudovít Winter – génius, ktorý vybudoval Kúpele Piešťany – zachytáva hrdinský zápas človeka v zložitom geopolitickom priestore strednej Európy. Zároveň vzdáva hold nadanému mužovi, ktorý bol napriek trpkému osudu schopný pracovať a myslieť pozitívne až do konca svojho života. Winter bol človek nezlomného ducha – vizionár, ktorý predvídal dôležitosť wellness aktivít. O jeho podnikateľskej aktivite, ktorá mala predovšetkým charakter nezištnej služby verejnosti a viedla k zrodu svetoznámych kúpeľov, sa nesmelo hovoriť nahlas a jeho dramatické životné peripetie boli verejným tabu.
Televízna premiéra filmu bola odvysielaná už dávno – 19. novembra 2008 na STV2, rovnako aj filmová v kine Fontána. Režisér snímku natočil už v roku 2004, ale stále má čo povedať mladším generáciám, ktoré postupne dospievajú. Na besede, ktorú viedla bývalá hovorkyňa piešťanského primátora a spoluorganizátorka stretnutia rodiny Winterovcov, Drahomíra Moretová z mestskej knižnice, D. Trančík s nenapodobiteľným šarmom odpovedal na otázky. Z publika zaznela i táto: „Nejak mi uniklo, prečo ste vlastne natočili dokument práve o Ľudovítovi Winterovi?“
Režisér sa zamyslel, pozrel na vnučku Imricha Wintera, Ľudovítovho brata, Ninu Stankovskú, ktorá sedela v popredí, a povedal: „Tu prítomná Nina Majerčáková, teraz Stankovská, vie, že jej mama vyučovala nemčinu. Ako dieťa som tam chodieval, mal som asi dvanásť-pätnásť rokov. A v chodbičke som niekoľkokrát zazrel starého pána. Stál tam, bol v obleku, už v nezánovnom. Ja som šiel na toaletu, on do kuchyne. Tak som ho pozdravil. A stretal som ho aj na ulici, ako sa tak potichu hojdal. To bolo veľmi zvláštne. Šiel som domov a opýtal sa rodičov, kto to je? A oni mi povedali: „To sa radšej nepýtaj. To je taký smutný starý pán. Čiže ja som živého starého pána Ľudovíta Wintera videl a zažil aj na dnešnej Winterovej, vtedy Pavlovovej ulici. Zaujal ma aj tým, že som odtiaľto.“
Neskôr oslovila tvorcu filmu Erika Podlipná, ktorá si v maďarčine prečítala Winterove Spomienky na Piešťany a urobila scenár k filmu Optimista. „Ale ten prvý moment bol taký, že som si povedal: Ja som dlžný svojej spomienke na Lajoša Wintera, tak som ten film spravil.“
V ten istý deň pribudla na facebookovom profile Winterovej pravnučky Kataríny Frátrikovej táto veta: „S láskou v srdci si spomínam na môjho opinka, pradedka, ktorému 15. septembra 1968 dotĺklo jeho milujúce srdce. Veľmi si ho vážim za všetko, čo spravil pre nás všetkých aj pre ďalšie generácie a hlboko sa pred ním skláňam. Žil skromne a k tomu nás viedol. Miloval svoju rodinu a jeho láska k Piešťanom bola nekonečná, chránil si ich ako najvzácnejší diamant. Vďaka Piešťanom je stále naňho spomienka živá, akoby ani neodišiel. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby jeho meno bolo navždy uchované v jeho milovaných Piešťanoch.“
Svetlo sveta teda uzrel film aj Winterova kniha a teraz je na rade socha sediaceho Lajoša na Kolonádovom moste. Po piatkovej prezentácii i besede majú aktéri projektu vyzbieraných od darcov aj verejnosti 24 260,61 eur zo 48 500 eur. Za uvedenú sumu má sochu vytvoriť mladý slovenský sochár Roman Hrčka.
