Piešťanskí stavitelia: Zoltán Bodnár
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.
Istú dobu v medzivojnovom období býval vo vile Albrecht architekt, ktorý v rokoch 1930 – 1931 na objednávku lekárnika PhMr. L. Poláka navrhol nárožný päťpodlažný bytový dom s lekárňou a obchodom na (dnešnom) Námestí slobody č. 6.
Spoľahlivá stavebná firma A. Pflügler začala so stavbou na jar roku 1931 a na jeseň 1932 sa objednávateľova rodina nasťahovala. Stavebníkov syn Dr. L. Polák poskytol v roku 1987 listové svedectvo: „V čase výstavby som bol ešte dieťa a na všetko som sa nerozpamätal… Autorom projektu bol bratranec môjho otca, maďarský občan menom Ing. arch. Zoltán Bodnár. Neviem o ňom nič – pravdepodobne zomrel; mal by dnes asi 95 rokov."
Omnoho viac ako Dr. Polák nevieme o architektovi Bodnárovi ani my. Z citovanej informácie by sa dalo usudzovať, že sa narodil niekedy v poslednom, možno predposlednom, desaťročí devätnásteho storočia. Archív piešťanského stavebného úradu uchováva doklad, že roku 1935 sa podľa jeho projektu mal v Piešťanoch realizovať poschodový dom MVDr. Rosenzweiga, ale doposiaľ sa nepodarilo získať údaje, ktoré by dovoľovali tohto stavebníka a jeho dom identifikovať.
Architekt údajne navrhol taktiež ktorýsi (či ktorési) z dvojpodlažných domov č. 6, 8, 10, 12 na Štefánikovej ulici. Či už mu takéto autorstvo patrí alebo nepatrí, puristické realizácie týchto obytných domov (dva výrazne pozmenili neskoršie úpravy) nijako nevybočili z dobového priemeru.
Nárožný objekt na Námestí slobody však náleží rovno k tomu najlepšiemu, čo sa v nedlhom, ale na funkcionalistickú architektúru plodnom medzivojnovom období stihlo v Piešťanoch postaviť. Suverénne ovládol priestor nielen výhodnou polohou, výškou a architektonickým výzorom, ale jeho dominantnosť zvýrazňovalo aj reklamne účinné a nesporne užitočné inštalovanie exteriérových hodín na výškovo zdôraznenom nároží. Hodiny tohto druhu, ktoré mali slúžiť širokej verejnosti, obvykle bývali výsadou a znakom kostolných veží, a aj to nie všetkých.
Pri porovnaní aktuálnej podoby bytového domu s lekárňou s dobovou fotografiou je zrejmé, že jeho vonkajší vzhľad sa nikto nepokúsil necitlivo upravovať spôsobom, ako sa to stalo pri nejednej inej budove v okolí. Bodnárova architektúra stále zostáva stabilizujúcim prvkom meniaceho sa Námestia slobody.
Námestie bolo v medzivojnovom čase a ešte i roky po skončení II. svetovej vojny trhoviskom, ktoré sa honosilo svojským koloritom. Až neskoršími úpravami, ich následnou likvidáciou a nahrádzaním novými a ešte novšími úpravami, sa stalo, ktovie na ako dlho, tým, čím práve je.
Architektonické stvárnenie – použité materiály, vrstvenie hmôt, kultivované detaily – zaručuje bytovému domu s lekárňou miesto medzi najvydarenejšími, najhodnotnejšími dielami realizovanými v Piešťanoch v dvadsiatom storočí. Účelné skosenie nárožia na prízemí, predsadenie prevažnej časti hmôt poschodí pred líce prízemia, strešná terasa-záhrada i ďalšie nápaditosti stoja za trvalú pozornosť.
Úžitková kvalita bytov je stále vysoká (o. i. dom je od svojho vzniku vybavený výťahom) a prevádzkové vlastnosti lekárne si taktiež udržali schopnosť uspokojovať nároky zhýčkaných klientov. Budovu v podstate nepoškodila ani neskoršia dostavba (nadstavba) v priestore strešnej terasy. V dostavbe bolo pôvodne laboratórium, neskôr byt.
Dobová fotografia, vari z roku 1936, ukazuje pôvodný stav pred úpravou, ku ktorej došlo roku 1939. Pred budovou vidno i niekoľko stánkov, ktoré patrili k inventáru rušného obecného trhoviska. (Reklamná tabuľa rybára Hudcoviča je dokonca čitateľná.)
Bodnárovu piešťanskú projektovú aktivitu zaiste možno, ba hádam i treba, ďalej skúmať, rozoberať, posudzovať, hodnotiť. Aj pri vysokej kritickosti však nemožno neuznať architektonickú kvalitu projektu, vysokú remeselnú úroveň realizácie, mestotvornosť a už toľké desaťročia spoľahlivo pretrvávajúcu užitočnosť nárožného domu s lekárňou na Námestí slobody.
Bezmála osemdesiatročná prítomnosť tohto výrazného objektu v obraze Piešťan nezostala ohrdnutá a mestská samospráva ho roku 2009 pojala do zoznamu nehnuteľností so štatútom pamätihodností mesta. Skúmanie, poznanie a spravodlivo uznanlivé ocenenie diela však ešte neobjasňuje osud jeho autora. Človeka, ktorý svojou hrivnou činne a prínosne prispel k budovaniu Piešťan.
