Piešťanskí stavitelia: VLADIMÍR KARFÍK

  • Nezaradené
  • 13. marca 2009, 21:13
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

Dva navzájom späté pojmy: „baťovská architektúra" a „architekt dvadsiateho storočia" majú akiste najtesnejšiu spojitosť so Zlínom a na Slovensku so Svitom a voľakedajšími Baťovanmi (Partizánske), ale – síce okrajovo, no predsa – majú čosi spoločné i s Piešťanmi. 
Efektívny marketing Baťovho topánkového impéria cieľavedome smeroval umiestňovanie firemných predajní – domov obuvi Baťa – na nárožia rušných ulíc v mestských centrách, a tak sa stalo, že aj v medzivojnových Piešťanoch, hoci ešte neboli mestom de iure, sa roku 1935 v takejto polohe začal stavať Obchodný dom Baťa.

Nuž, a keďže vo firme vedeli svoje i o reklamných účinkoch kvalitnej architektúry, jej vedenie poverilo úlohou vypracovať projekt špičkového architekta zlínskej podnikovej projektovej kancelárie Vladimíra Karfíka. Práve k jeho menu sa neskôr, na konci dlhého života, začal pripájať prívlastok „architekt dvadsiateho storočia".
Piešťanská obchodná budova firmy Baťa nebola architektúrou, ktorá by autora preslávila, ale v miestnych podmienkach mala svojho druhu výsadné postavenie jediného Karfíkovho diela. Diela významného architekta. To ju, samozrejme, neochránilo pred rôznymi vonkajšími tlakmi a tak k prvej prestavbe objektu, vtedy ešte bez zásadnej zmeny funkcie, došlo roku 1981; druhá prestavba (1996) znamenala už i zmenu funkcie.

Najnovšia podoba prekryla pôvodnú stavebnú substanciu. Dom obuvi bol trojpodlažný, prísne funkčný nárožný objekt s puristicky strohými priečeliami a plochou strechou. Prízemie slúžilo ako predajňa, na prvom poschodí bol sklad, druhé poschodie bolo vyhradené ubytovaniu zamestnancov. Na priebežnom bielom opaxitovom páse nad vstupom a sklenými plochami výkladov bolo umiestnené logo firmy. Obklady opaxitovým sklom patrili k charakteristickým špecifikám československého funkcionalizmu.
Vladimír Karfík sa narodil 26. októbra 1901 v rodine českého lekára v slovinskej Idriji. Po štúdiu architektúry na Českom vysokom učení technickom v Prahe (1924) sa ihneď prejavil ako pripravený svetoobčan. Pracoval v povestnom Le Corbusierovom ateliéri v Paríži (1925), v niekoľkých amerických architektonických kanceláriách, vrátane tej najslávnejšej F. L. Wrighta (do roku 1929), v stavebnej kancelárii firmy Baťa v Zlíne (1930 -1946); v rokoch 1946 – 1971 pôsobil ako profesor niekoľkých architektonických disciplín na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave.
Ešte osemdesiatročný prednášal na Maltskej univerzite La Vallette (1978 -1982) a popritom stále projektoval. Roku 1984 bol poctený udelením čestného členstva Amerického inštitútu architektov (AIA) a v roku 1991 obdržal poslednú z početných veľkých pôct, ktorých sa mu v živote dostalo: Cenu Emila Belluša. Ešte na sklonku života podnikol veľké prednáškové turné po USA. Vitálny profesor, ktorý zakúsil atmosféru všetkých desaťročí dvadsiateho storočia, zomrel vo vysokom veku 6. júna 1996 v Brne.
Baťova topánková ríša expandovala na všetky kontinenty a zlínska stavebná kancelária pokrývala firemné požiadavky potrebnými projektmi, takže s realizáciou Karfíkových návrhov (12 rokov bol šéfom projekcie) sa možno stretnúť prakticky všade, kde ľudia prestávali chodiť bosí, i v prostredí, kde sa odjakživa považovali za obuv dreváky – napríklad v holandskom Amsterdame. Navrhoval budovy priemyselné, obchodné, administratívne, obytné, hotelové, športové, kultúrne, školské, sakrálne a ktovie ešte aké; riešil celé urbanistické súbory…
Brilantne hral na klavíri, písal vysokoškolské učebnice i iné knihy, komunikoval v niekoľkých jazykoch, učil. Za štvrťstoročie pedagogického účinkovania na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva či na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1946 -1971) sa veľkou mierou zaslúžil o výchovu zdatnej generácie slovenských (ale nielen slovenských) architektov.
Na Slovensku stoja jeho závažné architektonické diela v Bratislave, Svite, Partizánskom i inde. Profesorovo meno nesie jediná cena, ktorá sa udeľuje za významný architektonický prínos v Českej republike i Slovenskej republike spoločne. Karfíkov rímskokatolícky Kostol Svätého kríža (1930) v Petržalke sa v medzinárodnej komunite odborníkov považuje za architektonické dielo európskeho významu.               

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava