Piešťanskí stavitelia: LADISLAV SKŘIVÁNEK

  • Nezaradené
  • 25. novembra 2008, 15:37
  • Autor:Ľubomír Mrňa

PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.

V dnešných Piešťanoch s množstvom rozmanitých škôl je takmer neuveriteľné, že pred ani nie sto rokmi, v čase pádu Rakúsko-Uhorska, tu neexistovala ani len nižšia stredná škola. Po prevzatí moci stála pred administratívou mladého československého štátu naliehavá úloha nielen zriadiť, ale od základov vybudovať slovenskú meštiansku školu, ktorá by vzdelávala rovným dielom chlapcov i dievčatá. Objednávku na vypracovanie návrhu zadali pražskému architektovi Ladislavovi Skřivánkovi.
Ten v rokoch 1921 – 1922 vyhotovil projekt, miestna stavebná firma Berta & Kováč priložila ruky k dielu pri výstavbe a 1. septembra 1926 školu otvárali. Bola prvou budovou na obvode budúceho Komenského námestia (dnes SNP), vznikajúceho medzi zrastajúcimi sa sídelnými útvarmi: poľnohospodárskou obcou Piešťany a jej kúpeľnou osadou Teplice.

Správu o autorstve budovy i firme, ktorá ju stavala, vytesali do kamenného ostenia portálu a tam je dodnes. Zato nad supraportou umiestnené svedectvo o tom, že školu pomenovali z vďačnosti po prezidentovi Masarykovi, po pár rokoch z pekného kameňa starostlivo vysekali.
A hoci poctivý kameň nerozumný skutok nezatají, školská budova, pôvodne Škola T. G. Masaryka, ktorá je jednou z dvoch známych uskutočnených Skřivánkových diel na Slovensku, začala žiť vlastným životom. Ladislav Skřivánek sa narodil 21. júna 1877 v stredočeskej Čáslavi.
Po štúdiu na Vyššej priemyslovej škole v Prahe nadobúdal vysokoškolské vzdelanie vo Viedni a v Berlíne v dobe, keď európska architektúra holdovala historizmu a otváralo sa pred ňou obdobie krátkej vlády podenkového secesného slohu. V profesijnej činnosti ho – popri učiteľoch na navštevovaných vysokých školách – ovplyvnila najmä silná osobnosť veľkého architekta Josipa Plečnika, s ktorým tesnejšie spolupracoval v rokoch 1913 – 1914.

Keď po prvej svetovej vojne mohutne vzdutá vlna funkcionalizmu strhávala jedného významného architekta po druhom do avantgardného prúdu, Ladislav Skřivánek, vtedy už profesor na pražskej Škole umeleckého priemyslu (UMPRUM), sa jej vzoprel celou váhou silnej tvorivej osobnosti a odolal.
Ako vo svojich teoretických prácach, tak i vlastnou architektonickou tvorbou vyjadroval presvedčenie, že východisko pre želanú obrodu architektúry spočíva v odkaze renesancie. Z opakovaných pobytov v Taliansku dôverne poznal diela renesančných majstrov, teda jeho obdivný vzťah k renesancii stál na solídnych základoch.
Na starostlivo formovaných priečeliach svojich architektúr uplatňoval od dvadsiatych rokov storočia renesančné sgrafito, kamenné bosované sokle, často atiky, niekedy skulptúry a iné slohové znaky, ktorými vyjadroval svoje presvedčenie o poslaní renesancie. Tým, že autorovo dielo plynulo mimo hlavného slohového prúdu, osobnosť vzdorovitého architekta sa ocitla akosi mimo sústredenej pozornosti historikov a teoretikov architektúry.
V prehliadaní je vždy hrozba, že sa časom zmení na zabúdanie a voči takému nebezpečiu nie sú ani profesori imúnni. Väčšina Skřivánkovej architektonickej tvorby sa realizovala v českých zemiach, iba dve nevšedné budovy – návrhy na obe vznikli v autorovom pražskom ateliéri – stoja na Slovensku.
Jedna v Piešťanoch, druhá v Banskej Bystrici. Tá piešťanská vymedzuje a suverénne ovláda severovýchodnú stranu dnešného námestia SNP. Dôstojná, dôsledne symetrická, v hlavnej hmote trojpodlažná školská budova s pôdorysom v tvare písmena T je zastrešená valbovými strechami a pri porovnaní s banskobystrickým objektom je striedmejšia a tiež menej propagovaná.
Mladšia budova Národnej banky na nároží ulíc Národná a K. Kuzmányho v Banskej Bystrici (projekt 1929, uskutočnenie 1930 – 1932) je viditeľne ozdobnejšia, známejšia, slávnejšia. Jej obrázok vari nechýba v žiadnej turistickej príručke a určite v žiadnej reprezentatívnej knižnej publikácii venovanej pamätihodnostiam Banskej Bystrice.
Táto nádherná novorenesančná budova bola v povojnovej polovici dvadsiateho storočia právom zapísaná medzi kultúrne pamiatky SR pod pomerne nízkym číslom 1001/0. Relatívne strohé, novo renesančne zdobené fasády a vo výraze s nimi korešpondujúce oplotenie i strešná krytina piešťanského gymnázia, sú dosť nepriaznivo poznačené, paradoxne azda s dobrým úmyslom robenou údržbou.
To citeľne znižuje vyhliadky na úspech v prípadných ašpiráciách budovy na zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky. Našťastie, aspoň jej významná urbanistická pozícia desaťročiami existencie neutrpela. Architekt, vyskoškolský profesor Ladislav Skřivánek zomrel 1. decembra 1957 v Prahe. Tvorbou, v ktorej sa zrkadlí hlboký obdiv k renesancii, v istom zmysle anticipoval predstavy povojnového socialistického realizmu.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava