Piešťanskí stavitelia: IGOR FERJENČÍK
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu. Ten pripomína Piešťancom ľudí, ktorí zmenili podobu mesta.
Výstavbou a otvorením kúpaliska Eva v polovici tridsiatych rokov 20. storočia vzniklo v Piešťanoch zázemie nielen pre celoročné rekreačné plávanie, ale i pre búrlivý rozvoj a pozoruhodné úspechy viacerých plaveckých disciplín vrcholového športu – závodného plávania i vodného póla.
Až dovtedy plavcom slúžili prírodné kúpaliská na Váhu a na jeho ramenách, kde sa v zime – ak zamrzli – zasa korčuľovalo a hral i aký-taký hokej. A hoci sezónne klziská vznikali i na nekrytých tenisových dvorcoch či na iných vhodných plochách, výrazné skvalitnenie podmienok pre pestovanie aspoň niektorých korčuliarskych športov, porovnateľné s podmienkami, aké poskytovala plavcom Eva, priniesla až plocha s umelým ľadom. Najprv nekrytá – neskôr krytá.
Roku 1976 vznikla v bratislavskej Športprojekte štúdia Zimného štadióna v Piešťanoch, v roku 1977 už bola v prevádzke nezastrešená umelá ľadová plocha a o rok neskôr sa začalo s prácami na jej zakrytí. Práce sa však začali preťahovať, realizovaná podoba zimného štadióna sa zreteľne odkláňala od pôvodnej predstavy, ale po desiatich rokoch sa celý dlhý proces napokon predsa zavŕšil a od polovice decembra 1986 sa na krytom umelom ľade korčuľovalo. Avšak čas medzi štúdiou a kolaudáciou bol pre autora návrhu, ktorému bolo vymeraných iba 53 rokov života, pridlhá doba. Igor Ferjenčík sa otvorenia štadióna nedožil. Zákerná choroba, čo ako úporne proti nej bojoval, ho premohla 12. marca 1982.
„Z jeho tvorivého obdobia, ktoré siahalo až do posledných dní jeho života," čítame v nekrológu v revue Projekt 7/1982, s. 54 – „vyšli diela širokého záberu. Spracoval – sám alebo so spolupracovníkmi – vyše 60 diel, štúdií, urbanistických koncepcií a vykonávacích projektov. Približne štvrtina jeho diel sa už realizovala. Pracoval na priemyselných objektoch, administratívnych budovách, rekreačných zariadeniach, rodinných domoch a územných plánoch. Doménou jeho práce boli však športové stavby; vynikajú najmä riešenia zimných štadiónov, v ktorých uplatnil svoje dlhoročné skúsenosti…"
Bratislavský rodák Igor Ferjenčík (*1929), absolvent odboru pozemného staviteľstva Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva (FAPS) Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1953) pred príchodom do Športprojekty vystriedal dvoch rozdielnych zamestnávateľov: Vojenský projektový ústav a FAPS, kde začas pôsobil ako odborný asistent. V Športprojekte, kde posledných deväť rokov života pracoval ako vedúci ateliéru, navrhol teda popri iných zimných štadiónoch i ten piešťanský. Nuž, a ak športovci, ktorí tento štadión využívajú, nezúročujú poskytnuté podmienky tak presvedčivo, ako to dokázali plavci s podmienkami na Eve, zaiste to nemožno vyčítať ani projektantovi ani jeho dielu.
Piešťanský krytý zimný štadión bezpochyby zostáva jedným z užitočných a, navzdory viacerým zmenám a úpravám, ku ktorým dochádzalo v priebehu komplikovaného procesu výstavby, aj na pohľad pekných športových zariadení v meste. Ktovie, aké športové úspechy čakajú kohosi z toho drobizgu, ktorý sa na jeho ľade zatiaľ ešte len pokúša stáť na korčuliach?
