Piešťanskí stavitelia: ARNOLD BACHRACH – ALEXANDER HARSÁNYI

„… Edmund Tolnai, prokurista podniku, hotový matematik a prvotriedny účtovník … navrhol: postavíme mlyn, výkrmňu ošípaných, prenajmeme hospodárstvo…"
Takýto zámer, ktorý skrsol kedysi v polovici prvej svetovej vojny, zaznamenal vtedajší šéf piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter vo svojich Pamätiach. Nuž a Ruženin mlyn – až neskôr sa stal Ružovým mlynom – od augusta 1917 naskutku fungoval.
V Súpise pamiatok na Slovensku sa udáva, že v rokoch 1916 – 1917 ho postavili „… podľa projektu A. Bach-racha" (v mennom registri s vysvetľujúcou poznámkou: „B a ch r a ch, Arnold, architekt v Piešťanoch r. 1916."). Autori publikácie Piešťany trocha inak napísali, že v rokoch 1916 – 1917 ho postavili „… podľa projektov Ing. Harsányiho a A. Bachracha …" Ing. Ján Šípoš mená projektantov nezaznamenal, ale svedčí, že„… Winter zriadil v Pro patrii vlastnú stavebnú kanceláriu. Za veľmi krátky čas tu vypracovali projekty na moderný mlyn… a roku 1917 sa v ňom začalo mlieť. Podľa Winterovej dcéry Rózy ho pomenovali Rosamühle…" (Piešťany v premenách vekov).
Už zmienená publikácia Piešťany trocha inak údaj spresňuje: „… vlastnú stavebnú kanceláriu, ktorú viedol staviteľ Bachrach a strojný inžinier Harsányi." Uvedených pár citátov je tak zhruba asi všetko, čo o hlavných projektantoch a azda výlučných autoroch Ruženinho-Ružového mlyna preniklo na verejnosť.
Nie je to síce veľa, ale oprávňuje nás, i bez znalosti dokladov o ich narodení, vzdelaní a úmrtí, bez poznania ich tvárí, dôverčivo akceptovať ich existenciu. Veď kým sa ktosi obetavo nepodujme preskúmať matriky a archívy, ani nám nezostáva nič iné, iba dôverovať.
Koniec koncov nie menej veľkodušne veríme, že (diplomovaný?) architekt Bachrach, popri práci na projektoch mlyna ešte vyhotovil i medzičasom už takmer zabudnutý – ani autorsky, ani časove neidentifikovaný – Regulačný plán piešťanských kúpeľov a Štefánikovho záhradného mesta (M = 1:5760; pravdepodobne ešte niekedy pred polčasom trvania prvej ČSR).
Ak projekt a výstavba Ružového mlyna boli zmyslom piešťanského pôsobenia tandemu Bachrach – Harsányi, potom neprekvapujú podrobnosti, ktoré v súvislosti s jeho vznikom neunikli pozornosti hoci kolektívu autorov knižočky Piešťany trochu inak: postavili ho „na základe pôžičky jedného milióna korún od generálneho riaditeľa maďarskej Rotschildovej Všeobecnej úverovej banky baróna Kornfelda. Pozemok zakúpený od rím. kat. farského úradu dekana Práznovského. Riaditeľom mlyna sa stal prokurista firmy Winter a synovia – Edo Tolnai. .. Na prosperite mal zásluhu Koss-Weisz. Mlyn bol v prevádzke od augusta 1917."
V tomto adoračnom súpise mien rôzneho významu by sme však, žiaľ, márne hľadali akékoľvek primerané zdôraznenie podielu autorskej dvojice na výsledku, alebo aspoň elementárne personálie, ktorými sa preukazuje totožnosť.
Aj iné, verejnosti koľko-toľko dostupné zmienky o vzniku Ružového mlyna spomínajú všetko možné, ale o oboch autoroch iba toľko, koľko bolo odcitované vyššie. Ani nami predkladaný text – nech už by vzbudil čo aké očakávania – oné kusé údaje nedoplní. Ružový mlyn bol, samozrejme, v prvom rade mlyn. Teda výrobný objekt, výrobný areál.
Skladbou rozmerných hmôt, ktorej nechýbajú architektonické kvality a výškou, ktorú zdôrazňuje funkčná veža, ovládal široké územie. Tým, že sa týčil nad roztrúsenou, zväčša prízemnou zástavbou, nadobudol postavenie výrazného, zďaleka dobre viditeľného orientačného objektu, význam dominanty. Jeho proporcie znamenali zmenu mierky jestvujúcej priestorovej štruktúry, rázny začiatok veľkého procesu prestavby.
Azda mu treba priznať i prvenstvo medzi skutkami smerujúcimi k spriemyselneniu Piešťan. Konečne, popri funkčných a architektonických hodnotách treba zdôrazniť zreteľný urbanistický efekt diela.
Dnes, keď nielen v okolitých krajinách, ale už aj na Slovensku sa ozývajú hlasy volajúce po účinnej spoločenskej ochrane tzv. technických nehnuteľných pamiatok, zaznel taký hlas i na prospech Ružového mlyna. Je potešiteľné a povzbudivé, že nezostal hlasom volajúceho na púšti a Piešťany majú v oficiálnom zozname národných kultúrnych pamiatok ďalšiu položku.
Akokoľvek, zmienky o stavebnej – projektovej – kancelárii v Pro patrii, vedenej doplňujúcimi sa odborníkmi Arnoldom Bachrachom a Alexandrom Harsányim, sú vlastne (i pri vedomí časového predstihu pôsobenia firmy Halzl – Krátky) svedectvom o prvom preukázateľne doloženom účelovo zriadenom projektovom pracovisku v Piešťanoch.
Svojím spôsobom zaiste išlo o priekopnícky čin, ktorého skutoční nasledovníci sa masovejšie vynorili až v desaťročiach po druhej svetovej vojne.