Piešťanskí stavitelia ADOLF OBERLÄNDER

Odtiaľ prišiel na prelome storočí do Piešťan architekt Adolf Oberländer, aby pre hoteliera Adolfa Rónaia vyhotovil projekt monumentálneho Grand hotela Rónai-Royal (Slovan), ktorý otvárali v roku 1906.
Popri ňom zanechal v Piešťanoch ešte i ďalšie viditeľné stopy svojej tvorby v objekte tzv. Júliinho dvora na dnešnej Winterovej ulici č. 36, v prestavbe vily Tüköry na historizujúci romantický hotel známy pod menom medzivojnového majiteľa Leier (po povojnovom znárodnení Victoria regia) a azda i v podobe niektorej z romantických, secesných či secesizujúcich víl (Astra, Pod Párovcami č. 23).
O Adolfovi Oberländerovi, autorovi početných, najmä obytných budov zväčša vo Viedni a v jej okolí, sa v Piešťanoch dlhý čas nevedelo ani v najoptimistickejšom prípade viac ako to, že „staval" Slovan, Júliin dvor a Leier a hádam tiež ešte, že nebol Piešťanec. K dátumom a miestam jeho narodenia a skonu sa pri zriedkavých príležitostiach, keď ho bolo treba spomenúť, notoricky pripisovali otázniky.
Až nedávno, vďaka húževnatému pátraniu Dr. Róberta Baču a údajom z medzičasom zverejneného hesla v rakúskom Lexikóne architektov 1880-1845, sa obzor našich znalostí citeľne rozšíril. Adolf Oberländer sa narodil 16. augusta 1867 v prihraničnom mestečku Laa a. d. Thaya v Dolnom Rakúsku. Rakúsky Lexikón zaznamenal aj mená oboch rodičov (Philipp a Betty rod. Pollitzerová), uvádza sa v ňom, že bol dvakrát ženatý a z prvého manželstva s Jeanne Marguerite Zechnerovou (*1877) mal dve dcéry. Ako povolanie má uvedené: architekt a murársky majster.
„Cieľavedomý, talentovaný, zaujímajúci sa o architektúru a jej najnovší vývoj" – tak ho autori hesla v náučnom slovníku charakterizujú – zomrel 26. apríla 1923 vo Viedni v dôsledku otravy krvi. Smrť ho zastihla 55-ročného, uprostred plného pracovného nasadenia. V začiatkoch mohol ako vyučený murársky majster s licenciou podľa vtedajších zákonov navrhovať a stavať jednoduchšie budovy, pričom jeho pôsobnosť bola striktne obmedzená na ešte neintegrované viedenské predmestia.
Z murárskeho majstra sa cez plodnú spoluprácu a sedemročné spoločníctvo s vysokoškolsky vzdelaným architektom Rudolfom Krauszom dopracoval až k staviteľskej koncesii. Spoločníctvom padli dovtedajšie priestorové a objemové obmedzenia pre tvorbu a mohol už realizovať akékoľvek stavby kdekoľvek v monarchii. Teda aj v Piešťanoch.
Projekty podpisoval s dôsledným uvádzaním celej oprávňujúcej odbornosti: aj architekt, aj murársky majster. Slohová klasifikácia Oberländerovej architektonickej tvorby môže laika iba sotva zaujímať. Avšak akokoľvek široké rozpätie jeho vyjadrovacích prostriedkov hodno spomenúť: ak na Grand hoteli Rónai-Royal-Slovan priam učebnicovým spôsobom predstavil miešaninu barokových a secesných foriem tak, ako si to osvojil za niekoľkoročnej spolupráce s Rudolfom Krauszom, potom romantickým historizmom pri prestavbe klasicistickej vily Tüköry ukázal celkom odlišnú autorskú tvár.
Ozvláštňujúcim, špecificky oberländerovským javom v jeho eklektickej tvorbe zostávajú kompozície niektorých fasád. Napriek pravidlu, všeobecne uznávanému už od čias antickej architektúry, že v osi symetrie má byť otvor, tvrdohlavo do nej umiestňoval stĺp alebo inú podperu. V Piešťanoch je ukážkovým príkladom takého počínania Slovan, kde sa tento úkaz objavuje hneď viackrát, ale skvelou ukážkou je i Júliin dvor, ktorý má, paradoxne, väčšiu šancu ako pamiatkovo „chránený" Slovan zostať ukážkou i v budúcnosti.
Pamiatková ochrana totiž neochraňuje stavby pred zánikom. (Slovan je od 8. októbra 1985 národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1986 je mimo prevádzky). Nech už sú problémy s ochranou pamiatok akékoľvek, úsilie predstaviteľov mesta smeruje, pochopiteľne, k zachovaniu miestneho špecifika, k udržaniu pozitív, ktoré robia Piešťany Piešťanmi.
Takouto snahou možno vysvetliť i posledné návrhy na zaradenie ďalších architektonických objektov medzi štátom chránené pamiatky. Pri spomienke na architekta Oberländera je zaiste hodné zaznamenania, že v zozname návrhov sú obe zvyšujúce identifikované piešťanské realizácie jeho návrhov: historizujúci romantický hotel Leier (resp. Victoria regia) i eklekticistický Júliin dvor.
Táto skutočnosť sama osebe je iste dostatočne zreteľnou výpoveďou o nemalej kultúrnej hodnote Oberländerovej architektonickej tvorby, priaznivým svedectvom o jeho kvalitách ako tvorcu.