Topfest

Vianoce pred polstoročím: Anjelské vlasy a látka na šaty (1.)

Štvrtok 22. 12. 2016 16:00  | História / História

Fúkané, ručne maľované sklené gule, strieborné lamety, horiace sviečky a anjelské vlasy zdobili za socializmu vianočné smreky. Zohnať borovicu alebo dokonca jedličku bolo v mestách takmer nemožné, obmedzený bol aj výber vianočných darčekov. Dnešní päťdesiatnici však napriek tomu tvrdia, že im ako deťom nič nechýbalo.

Vianoce v šesťdesiatych rokoch pripomína výstava v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Vianoce v šesťdesiatych rokoch pripomína výstava v Západoslovenskom múzeu v Trnave. (Autor: Lenka Štepáneková)

Kovová stavebnica Merkur, knihy z SPKK - Spolku priateľov krásnych kníh a neskôr z edície STOPY, kaučukové bábiky, mydlo s vôňou orgovánu, šatová zástera pre babku alebo látka na vysnívané šaty. Vianoce v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch boli skromnejšie ako tie súčasné a vtedajšie deti dnes už prekročili päťdesiatku.

Zaspomínať si na najkrajšie sviatky roka však môžu v Západoslovenskom múzeu v Trnave, kde je až do 8. januára sprístupnená výstava s názvom Vianoce v šesťdesiatych rokoch. Štylizovaný dobový interiér vráti do detstva všetkých, ktorí si ešte spomínajú na prútené kočíky, plyšových medvedíkov so smutnými očami či vianočné a novoročné pohľadnice pozastrkávané za sklom typizovaného sekretára. Na to, ako prežívala Vianoce v Trnave ako dieťa, si zaspomínala kurátorka výstavy Simona Jurčová (53).

Biela a strieborná

Jeden zo symbolov Vianoc, vianočný stromček, bol takmer vo všetkých domácnostiach rovnaký. Dokonale zapadal do skoro identických interiérov, pretože nábytkové zostavy boli dostupné len v niekoľkých modeloch. Bezmála všetci mali v obývačke svetlý dubový sektorový nábytok, ktorý neskôr striedali kúsky z lešteného tmavého mahagónu.

„Vianočný stromček bol u nás v tom čase vždy smrek, pretože iné nebolo. Ak sa podarilo zohnať borovicu, tak to bol luxus, o jedličke mohol snívať naozaj len niekto z horárskej rodiny. Všetci sme teda mali v obývačke len také metličky, ktoré mama otáčala tou najkrajšou časťou smerom do izby a zvyškom do rohu,“ spomína na Vianoce S. Jurčová.
Farebnosť na stromčekoch robili len tieto ručne maľované ozdôbkyFarebnosť na stromčekoch robili len tieto ručne maľované ozdôbky (Autor: Lenka Štepáneková)
Typickou ozdobou boli fúkané gule a rozličné figúrky, prípadne navliekané ozdôbky, napríklad srdiečka, zložené z viacerých častí. Sklené ozdoby v tom čase vyrábali Závody technického skla v Bratislave, najväčším producentom však bola Okrasa Čadca. Závod, ktorý vznikol v roku 1954, vyrábal vianočné ozdoby nielen pre domáci trh, ale aj na vývoz do krajín západnej Európy, do USA, Maďarska či Juhoslávie. V polovici 70. rokov vyrábali v Okrase takmer 250 druhov ozdôb, medzi najkrajšie patrili fúkané, s ručne maľovaným ľudovým motívom.

„Farebnosť na stromčekoch robili len tieto ručne maľované ozdôbky, väčšinou bol celý ladený do bielo-strieborna. Aj girlandy, ktoré išli okolo, boli biele. Samozrejme, každý stromček musel byť posypaný lametami, ktoré z neho opadávali a takmer nič nebolo cez ne vidieť,“ spomína Jurčová.
Tá si pamätá aj na anjelské vlasy - akúsi sieťku, ktorá sa ťahala od vrchu stromčeka až po spodok. „Neviem už, z akého boli materiálu, ale vyzeralo to, akoby po stromčeku prešiel slimák,“ zasmiala sa.

Horeli ste?

Jediným výrobcom ozdobných vianočných súprav elektrických sviečok v republike bol v 60. rokoch piešťanský Zlatokov. Tým šťastnejším tak na stromčekoch žiarili vianočné žiarovky Jela alebo Prela, ktorých v roku 1964 vyrobili v Zlatokove 50-tisíc kusov. Pozor, určené neboli len pre domáci, ale aj pre zahraničný trh, a tak bolo oveľa pravdepodobnejšie, že stromček v domácnosti osvetľovali drobné sviečky v kalíšku so štipcom.

„Stará mama ich na stromček umiestňovala veľmi opatrne, ďalej od lamiet a girlánd, ale aj tak bolo v januári v škole veľkou témou, komu horel stromček alebo záclona,“ smeje sa Jurčová.

Hoci už v tom čase boli v obchodoch dostupné fondánové salónky, čokoládové figúrky či želé v čokoláde s názvom Arabesky, na stromčeku sa objavovali aj domáce výtvory. Kým v chudobnejších rodinách balili do staniolu kocky cukru alebo orechy, Jurčová si dodnes pamätá na lahodnú chuť váženého nugátu.

„Stará mama vždy kúpila veľký kus nugátu, ktorý rozsekala na štvorčeky. Tie sme potom balili do hodvábneho papiera, ktorý bol na koncoch rozstrihaný, a následne do strieborného staniolu. Takto vyrobené salónky sme ešte pred Vianocami viazali na nitky a vešali na stromček,“ hovorí.

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.





Anketa