V Piešťanoch sme objavili dom otca vynálezcu Rubikovej kocky
Keď sa v roku 1974 v Piešťanoch objavila najskôr len v predajni Tuzex pod kolonádou Rubikova kocka, stala sa takým hitom, že ju túžili mať všetci školáci. A nielen tí. Rubikovu kocku si ľudia skladali po ceste do práce v autobusoch, vo vlakoch, na lavičkách v parku. Málokto však tušil, že otec vynálezcu tohto malého zázraku, Ernö Rubik starší, sa narodil práve v Piešťanoch 27. novembra 1910. Rodina Janosa Rubika a Márie, rodenej Zemaníkovej, žila v jednom z domčekov na Bratislavskej ceste.
Dom sa zachoval, potomkovia Zemaníkovského rodu ho zveľadili, stojí oproti Domossu a príbuzný Rubikovcov, Viliam Kalna, v ňom predáva autodiely. Piešťanský rodák E. Rubik starší zomrel v Budapešti pred dvadsiatimi rokmi, 13. februára 1997.
Nášmu zisteniu predchádzalo pátranie. „V tomto dome bývam od narodenia už viac ako 75 rokov, ale dom Rubikovcov si nepamätám. Mnohé sa už zbúrali, ťažko povedať, ktorý patril vynálezcovmu otcovi,“ povedal nám jeden z najstarších starousadlíkov. Oslovili sme viacerých obyvateľov, Rubikovcov si tiež nepamätali. Je to logické, keď uvážime, že Ernö Rubik starší žil už v tridsiatych rokoch v Maďarsku, pretože v tom čase tam navrhoval niekoľko vetroňov pre leteckú asociáciu Műegyetemi Sportrepülő Egyesület.
Po dlhom pátraní sa nám podaril priam zázrak. V údajoch z pozemkovej knihy katastrálneho odboru nám pracovník potvrdil, že Mária Rubiková, rodená Zemaníková, bola v roku 1913 spoluvlastníčkou domu s vtedajším popisným číslom 1575. Po smrti jej brata Mateja Zemaníka v roku 1931 došlo k ďalšiemu dedičskému konaniu, takže ešte aj v tom čase bola Ernöva mama majiteľkou. Dom má v súčasnosti popisné číslo 2740. Žije a podniká v ňom príbuzný Rubikovcov, V. Kalna, potomok Jána Zemaníka, Máriinho brata.
„Bol som osobne na návšteve v Budapešti u Rubikovcov. Mal som vtedy asi pätnásť rokov, takže si už podrobnosti nepamätám. Spomínam si len na to, že Ernö Rubik starší bol veľmi inteligentný, milý hostiteľ, vedel dobre po slovensky, veď jeho matka bola Slovenka, z nášho rodu Zemaníkovcov. Milo nás prijal, uhostil. Boli sme tam tri dni, syn našej príbuznej nám poukazoval Budapešť. Doma mal makety všetkých modelov lietadiel, ktoré skonštruoval. Jeho žena nevedela po slovensky. Ernö starší bol nielen zručný konštruktér, on aj veľmi pekne maľoval – kreslil prírodné motívy, olejomaľby. Môj starý otec Ján Zemaník si spomína, že dom, v ktorom žil po narodení aj Ernö Rubik starší, kedysi vyzeral celkom inak, pretože dnešná Bratislavská cesta bola o meter nižšie. Na kľučku okna sa nedalo dočiahnuť,“ skonštatoval V. Kalna a vyšiel von, aby nám ukázal, ktorú časť jeho predkovia pristavili i nadstavili.
Od neho sme sa dozvedeli, že E. Rubik sa vždy rád vracal do Piešťan. Pravidelne každý rok prichádzal k svojej sestre Antónii Belhovej na Floreát, kde ho s láskou prijímali. O návštevách by vedela porozprávať najmä Karla Benková. A okrem toho vždy nezabudol navštíviť aj ďalšiu príbuznú, Moniku Benechovú z Novej Lehoty. „S každým pobytom sa vždy spájali návštevy príbuzných, takže chodieval aj k nám. A aj ja som bola u neho v Budapešti. Bolo to už veľmi dávno, moja mama mala starý album, v ktorom bola i historická fotka z jednej z návštev. Vtedy bol v Piešťanoch aj jeho syn, ale album už doma nemáme,“ skonštatovala M. Benechová. Zaujímavé je, že na Hoštákoch žila ešte jedna menovkyňa, volala sa Terézia Rubik, rodená Lisák. Jej pôvod, prípadne rodinné väzby na konštruktéra sa nám nepodarilo vypátrať.
Poďme však do Maďarska. Práve Piešťanec E. Rubik starší patril po druhej svetovej vojne vďaka svojim technickým schopnostiam do skupiny konštruktérov, ktorí v Maďarsku tvorili letecký priemysel. Znamená to teda, že jeho syn, malý Ernö, vyrastal v podnetnom prostredí. Veď jeho otec vytvoril jeden z najznámejších vetroňov tých čias, model R-26 Góbé, ktorým sa hrdila Budapeštianska technická univerzita. Jeho žena sa podobne ako manžel údajne tiež venovala umeniu. Prirodzený talent a schopnosť konštruovať posunuli rodáka z Piešťan tak ďaleko, že sa po vojne stal najproduktívnejším konštruktérom motorových lietadiel v Maďarsku. V Ostrihome si založil vlastný podnik, nazval ho Aero-Ever. Keďže Maďarsko patrilo po vojne do socialistickej časti sveta, aj ono prešlo búrlivým obdobím znárodňovania. Rubikovu firmu tento proces neobišiel. Komunisti ju znárodnili a premenovali na Sportárutermelö Vállalat. Napriek tomu Rubik v konštruovaní pokračoval a v roku 1963 mu vtedajšia vláda udelila najvyššie maďarské ocenenie – Kossuthovu cenu.
A aký bol najväčší úspech jeho syna? Ten najhravejší a zároveň najgeniálnejší – Rubikova kocka. Mladý Rubik, ako sme už uviedli, vyrastal v podnetnom rodinnom prostredí. Stal sa z neho sochár a architekt. Takže aj od otca aj od mamy podedil značné vlohy a tiež zručnosti a vedomosti. Rubikovu kocku – mechanický hlavolam, ktorý sa dal poskladať za všetkých okolností, vyrábali v miliónových sériách a doslova zaplavila celý svet. Bola v každom obchode so suvenírmi, v hračkárstvach, dostať ju bolo v stánkoch s novinami. Ocitla sa dokonca i na kľúčenkách.
Ľudia, čo ju skladali, zistili, že existuje viacero spôsobov dosiahnutia toho, aby sa malé kocky prepojené pohyblivým mechanizmom poposúvali tak, aby na každej strane získali jednofarebnosť. Dômyselný mechanizmus umožňuje ľubovoľnú vrstvu deviatich kociek otočiť o násobok deväťdesiatich stupňov. Kocka nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala vyriešiť. Podľa odborníkov je totiž Rubikova kocka založená aj na matematickom princípe, ktorý sa volá Gaussova krivka.
Zaujal nás Gaussov zákon chýb. Podľa neho pravdepodobnosť výskytu kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká, pravdepodobnosť výskytu náhodných chýb je funkciou ich veľkostí, pričom pravdepodobnosť výskytu malých chýb je väčšia ako pravdepodobnosť výskytu veľkých chýb a pravdepodobnosť výskytu náhodnej chyby za určitou hranicou je prakticky nulová. Takže pravdepodobnosť, že kocku nezložíte, sa rovná nule.
